Dnes iba také interné * zamyslenie sa. O tom, čo sa stalo s (mojím) svetom, že sa mi taká chujovina – dnes sa výnimočne ospravedlním za vulgarizmus hneď v druhej vete, ale nešlo to inak – ako prostý medziľudský očný kontakt stala až nepochopiteľne vzácnou. A ako som si jeho absenciu vlastne ani neuvedomil do momentu, keď sa mi ho zrazu nečakane dostalo.
-
-
Ako sa dá vykročiť na výlet nesprávnou nohou ešte skôr, než zistíš názov hotela
Rodinný výlet do Turecka mi utkvie v pamäti pre dve faux pas. Jedno uskutočnené a priam excelentné, ktoré som si spôsobil sám. A jedno potenciálne, hroziace. V ktorom som bol v princípe nevinne, nakoľko môj zámer bol absolútne neškodný a nevinný. Prúser však asi mohol byť pomerne citeľný. Alebo môj strýko zbytočne zveličuje.
-
Presný súčet, koľkým babám sa dostaneš do nohavičiek s… hm, úprimnosťou
Zdá sa mi to, alebo sa hovorí, že s úprimnosťou najďalej zájdeš…? (S poctivosťou, čo je v princípe to isté.) Ak toto porekadlo skutočne existuje, tak ten, kto ho proklamuje, žije na inej planéte než ja. Keď tak uvažujem, spomedzi prísloví a podobných literárnych útvarov som sa s väčšou pičovinou asi v živote nestretol. A určite mám s čím porovnávať, s písaným slovom aktívne pracujem od čias základnej školy. *
-
Ako ma raz wikipedia označí za rasistu napriek faktu, že som chodil s Rómkou
Prečo som zrejme vyjebaný fašista a aký súvis s touto mojou vtipnou záľubou má istý ukradnutý kufor. Ktorého vyhodenia som sa včera stal očitým svedkom vedľa bytovky, v ktorej bývam. A na čo konkrétne sa už teraz akože teším. (V skutočnosti by ma oblieval studený pot, ak by mi čo len mikroskopicky záležalo na tom, čo si kto o mne myslí.) Až raz budem taký slávny, že budem mať životopis na wikipedii. (Aktualizované 18. 08. 2024)
-
Tentoraz (aj) o vnútornej kráse. Avšak garantovane úplne inak, než očakávaš
Sedel som tak s kamarátkou na výbornom espresse za nepochopiteľných 80 centov (na úplné centrum hlavného mesta). Po vypočutí si toho, s čím sa potrebovala vyrozprávať niekomu, kto ju bude naozaj počúvať a zároveň nebude hodnotiť, súdiť či nebodaj dokonca kritizovať, som si povedal, že (aj) o jej zážitku zo života prosto musím * napísať. Uvedomil som si totiž aj vďaka jej príbehu, že ide priam o fascinujúci syndróm dnešných dní. Jeden z viacerých, na ktoré narážam na bežnej báze. A vôbec nie iba v ostatnom období, vlastne to trvá už nejaký čas.
