Tým, ktorí ma poznajú málo alebo vôbec, sa moje nasledujúce vyjadrenie bude zdať snáď až absurdné. Veď na prvý pohľad vyzerám ako grázel a uznávam, že možno občas sa aj chovám ako chuj. Napriek tomu som už približne od puberty presvedčený o tom, že nado mnou bdie a dohliada na mňa skutočný anjel strážny. A to myslím pekelne vážne. (Eviduješ úžasne trefnú vtipnosť toho prívlastku? Ha.)
-
-
Pikoška, ktorá zo mňa spravila Košičana. A možno len úplne trápna náhoda
Uvedomil som si, že existuje istá životná zvláštnosť. Úzko súvisiaca s mojím presídlením sa do Košíc po 37-ich rokoch života v hlavnom meste. Možno je to hlúposť. Ale v mojich očiach svedčí o tom, že podobné milé komploty zo strany našich anjelov strážnych sa v našich životoch skutočne dejú.
-
Čo majú povrchné seriály spoločné s morálkou, etikou a s vierou v karmu
Milujem právnické seriály. Sledoval by som ich celé hodiny. Vlastne to v niektoré dni počas “karantény” (nazývam tak obmedzenú situáciu s epidémiou korona vírusu na Slovensku, ktorá kulminuje práve v čase vzniku tohto blogu) robím. Fascinuje ma právo, jeho finesy, obsažnosť a zákutia pokrútených paragrafov.
-
Čo sa musí stať, aby sa úplne spokojný Bratislavčan odtrepal žiť do Košíc
Až nejaký čas po zverejnení stránky o “Blavákovi v Košicoch” som si uvedomil, že som doteraz nikde neozrejmil taký ten “základ”. Príbeh o tom, ako sa to vlastne celé udialo. Ako sa zo mňa stal Bratislavčan v Košiciach. A nie na návšteve, ale tu žijúci. Neozrejmím to však ani teraz. (Aktualizované 14. 01. 2024)
-
Prosté vysvetlenie, prečo je nudný človek dôveryhodnejším než ten zábavný
Napriek tomu, že istá moja expriateľka mi neverí * ani ten príslovečný nos medzi očami – bez ohľadu na okolnosti a často aj napriek mojej prísahe – fakt je, že ma baví hovoriť pravdu. Z dvoch dôvodov. A jeden z nich by možno mohol byť aj takou celkom príjemne praktickou radou do života pre každého, kto si tento blog prečíta.