Urobili sme si s priateľkou výlet do Dolného Kubína, kde ani jeden z nás dovtedy v podstate nebol. Resp. ani jeden z nás nevidel mesto (rozumej „centrum“, lebo veď pri všetkej úcte: je to Dolný Kubín…) ako také. No a práve tu, pod sochou Paľka Országha som pochopil, ako sa zberateľstvo bankoviek (tých nulových eurových) zmenilo na obyčajný špekulatívny kšeft. (Aktualizované 08. 12. 2022)
Zberateľstvo bankoviek ma nikdy ničím nezaujalo
Zmenilo sa to s príchodom nulových eurobankoviek a aj to až tých slovenských. Lebo dovtedy som tento koncept absolútne neevidoval. Až po mojom presťahovaní sa do Košíc, kde sa toho predsa len deje trocha menej než v hlavnom meste a bežný občan má teda šancu viac si všimnúť, som ho zaregistroval. A zapáčilo sa mi.
Netušil som síce, že
zberateľstvo bankoviek sa čoskoro zmení na súťaž.
V zmysle „ktoré mesto skôr nájde viac dôvodov na vydanie nulového eura„. V tej sú aktuálne na líderských miestach Bratislava s jedenástimi a Košice s Banskou Bystricou – obe so šiestimi vydanými edíciami za necelý rok a pol.
Celkovo na Slovensku vyšlo alebo vyjde 73 (!!!) rôznych motívov. Za obdobie od začiatku mája 2018 do konca októbra 2019. Nielen Francúzi ako pôvodní autori konceptu sa nestíhajú diviť, čo za šialené zberateľstvo bankoviek sa to na Slovensku rozpútalo.
Tí, pre ktorých je zberateľstvo bankoviek známou vecou, majú obraz. Pre toho, kto netuší, čo sa okolo nulového eura deje,
opíšem môj vlastný nákup nulovej eurobankovky
s motívom nedožitých 170-ych narodenín Pavla Országha Hviezdoslava.
Do Kubína sme s vtedajšou priateľkou, vyhľadávanou košickou kaderníčkou dorazili okolo 18:00 deň pred predajom. Ten bol stanovený na sobotu 13-eho septembra o 10:00. Ako vysvitlo na mieste predaja, pred Hviezdoslavovým múzeom už nielenže čakalo odhadom 50 ľudí (prítomných v tej chvíli), ale tvoril sa menný zoznam. O prvých 170 bankoviek bol totiž z titulu jej špeciálnej potlače extrémny záujem. Zoznam by sa ale býval tvoril aj bez toho.
Zo záhadného dôvodu, ktorý
celé zberateľstvo bankoviek posúva na ďalší stupeň,
sú výrazne hodnotnejšími bankovky s poradovým číslom pod 1000. (Hlavne sa nikoho nepýtaj prečo. Nikto ti to nedokáže rozumne vysvetliť.) Plus niektorí zberatelia sa rozhodli zbierať niektoré konkrétne číslo, napr. môj známy, istý Matúš si vybral číslo 130. Včasné zapísanie sa do zoznamu zvyšuje šancu dostať práve takúto bankovku. Alebo bankovku s podobne „hodnotným“ číslom, ktorú bude možné hneď na mieste vymeniť za tú vyvolenú.
Pritom však
nehrá žiadnu rolu, či zapísaná osoba reálne stojí v rade
(aspoň väčšinu času) alebo nie. Dôležité je jedine to, byť potom na mieste včas pred spustením predaja.
Nuž, sám som sa finálne (lebo na mieste som bol viackrát – neskoro večer aj skoro ráno) do radu postavil v momente, keď ho tvorilo odhadom takých 500, možno 600 ľudí. V zozname som mal poradové číslo 183. „Set“, ktorých bolo 170, sa mi teda neušiel. I keď mohol sa.
Už spomenutý známy mal v zozname číslo 110. V skutočnosti sa mu ušla kartička s číslom 103, polepšil si teda o 7 miest. Siedmi ľudia zo zoznamu neráčili byť okolo tej pol deviatej, deviatej hodiny na mieste a boli teda vyradení. Žiaľ, kým sa číselká dostali k chalanom kúsok predo mnou, ktorí mali v zozname čísla 168, 169 a 170, číselká „vypadnutých“ osôb SA záhadne pridelili nejakým (zrejme) nadľuďom. Mladí muži už dostali kartičky presne s tými číslami, ktoré mali podľa zoznamu…
Takto sa rieši zberateľstvo bankoviek protekčnou formou
Čo už. So získaním „setu“ som v princípe nepočítal (i keď šancu som – ako síce pomerne relatívne, ale predsa len v rade reálne a nie práve krátko stojaci – videl), ergo sklamaný som bol len minimálne. Začalo teda státie a mikroskopické posúvanie sa, ku ktorému došlo cca po 3 hodinách čakania na tom mojom mieste. Bankovky sa mi nakoniec dostali do ruky niekedy okolo 13:00.
V Dolnom Kubíne som si uvedomil, že odhadom až 90 % prítomných je tam
NIE za účelom kúpenia si suveníru do vlastnej zbierky.
Plus možno kúpy zopár kusov navyše pre známych, tiež zberateľov či za účelom výmeny za iné bankovky. Minulé alebo budúce. Lebo veď nie všade človek chce či môže cestovať, tak prečo si vzájomne nevyjsť v ústrety.
Kto len trocha mohol, doviedol si nejakého príbuzného alebo ešte lepšie kŕdeľ detí. Nulové eurobankovky sa totiž spravidla predávajú v nejakom limite: z niečoho 10 kusov, z niečoho 5, konkrétne Hviezdovlavov si človek mohol odniesť troch z vydaných piatich tisícov. Manželský pár s tromi deťmi nafasoval teda 15 bankoviek. V jednom/prvom kole.
Pretože áno – kto vystál rad raz, tomu nikto a nič nebránilo v tom, postaviť sa doň hneď znovu. Na ďalšie 3 hodiny (a postupne stále na kratšie), ale s vidinou potenciálneho čistého zárobku v rozpätí medzi dvadsiatimi a tridsiatimi (možno až € 32 – viď obrázok) eurami na jednom fialkastom papieriku.
Zberateľstvo bankoviek sa zmenilo na cinkajúce euríčka
Prinajmenšom v očkách manželského páru tej konkrétnej rodiny, za ktorou som stál (ale nebola jedinou takou). Totiž vo chvíli, keď ja sám som neodolal príležitosti vystáť si teraz už „len“ 45-minútový rad (okolo 14:30) a kúpiť si teda tiež ešte limitované množstvo bankoviek v druhom kole, stáli v ňom títo piati šikovníci už PIATYKRÁT. 5 krát 15 rovná sa 75 bankoviek. (75 krát povedzme len naozaj veľmi triezvych € 15 rovná sa € 1.125). A predaj sa ešte ani zďaleka nekončil…
Nejakým zázrakom kríženým s prezieravosťou sa stalo, že keď už na predaj zostávalo cca posledných sto eurobankoviek s motívom Pavla Országha Hviezdoslava, zakročilo sa proti kšeftárom. Zástupkyňa múzea vyhlásila, že od tejto chvíle budú uprednostnení – a teda majú byť pustení dopredu – kupujúci, ktorí ešte nemajú žiadnu bankovku. Inými (nevyslovenými) slovami tí, ktorí zberateľstvo bankoviek neberú ako nezdanenú zárobkovú činnosť, ale ako zberateľstvo bankoviek. To, prirodzene,
následne vyvolalo krik a hádku medzi ostatnými.
Bez obáv: ani zďaleka nie prvú v ten deň – k tej prišlo viac ako hodinu pred spustením predaja. Veď sme nejakí Slováci, dofrasa! (Obraz si dolaď víziou buchnutia pästičkou po stole.)
Už teraz sa však teším na nulové eurobankovky Spojených arabských emirátov, ktoré mi priateľka prinesie z Dubaja. Lebo veď arabské euro… no môže byť niečo relevantnejšie?!
A som zvedavý, koľko na nich zarobím. 😀 😀 😀
Zdrojom titulnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by som robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu „lovím zaujímavé pohľady“.
