Sú štandardné informácie a sú informácie prekvapivé. Okolo slovenských hradov a zámkov je toho na internete pkk. Ale napr. nulové eurobankovky našich hradov a zámkov alebo vstup zadarmo do týchto našich národných skvostov (legálny) – to sú témy, o ktorých si toho bežne veľa neprečítaš. Takže: nech sa páči.
Ak ťa zaujíma LEN téma vstupu na naše hrady a zámky zadarmo, skoč na poslednú časť blogu, na zaujímavosť číslo 7.
Zaujímavosť číslo jedna:
Podľa tripadvisor-u sú Bojnice zámkom o ničom
Ver, že táto skutočnosť ma ako autora tohto textu prekvapila rovnako ako teba. Ak si totiž otvoríš tento nezávislý a vysoko renomovaný portál na predmetnej stránke, zistíš, že medzinárodní návštevníci umiestnili Bojnice až na šieste miesto za (i keď nespochybniteľne nádherné a fascinujúce) hrady Spiš, Stará Ľubovňa, Devín, Oravský a Nitriansky hrad.
Pre istotu ešte raz zdôrazním, že ani najmenej nespochybňujem dôvodnosť umiestnenia ktorejkoľvek uvedenej pamiatky na ktoromkoľvek z uvedených miest. Avšak neumiestnenie niečoho tak jedinečného a fascinujúceho ako je Bojnický zámok na žiadnej z prvých piatich priečok je prekvapivým faktom určite pre viacerých z nás.
Zaujímavosť číslo dva:
Naše hrady majú vlastné (nulové) eurobankovky
Samozrejme, s nulovou kúpnou, avšak s o to väčšou zberateľskou hodnotou. Mám na mysli zberateľské nulové eurobankovky, s ktorými sa na Slovensku roztrhlo vrece a vychádzajú tempom, ktoré nemá v Európe obdobu. No a práve mnohé slovenské hrady a zámky vrátane tých zmienených v tomto blogu stavili na túto formu vlastnej propagácie a takéto suveníry vydali. Kúpiť ich je možné práve v pokladniciach týchto inštitúcií, často dokonca výhradne tam a nikde inde. Samozrejme, odhliadnuc od zopár skupín na soc. sieťach, fungujúcich aj ako burzy.
Zaujímavosť číslo tri:
Aj hokejové kráľovstvo 2019 (Košice) má hrad
(A dokonca – sedíš? – aj nulové eurobankovky.) Neveríš, lebo si o ňom nikdy doteraz nepočul/a?! Nad druhým najväčším Slovenským mestom a „spoluhostiteľom“ svetového hokejového šampionátu 2019 sa skutočne „týči“ hrad. Presnejšie napísané jeho zvyšky. A ešte presnejšie napísané nejde či nešlo ani tak o hrad ako skôr o menšie opevnenie. Z ktorého je dnes už len symbolická ruina vo forme zvyškov múrov.
Nesmúť, že si o tomto fakte netušil/a. Aj samotný autor tohto článku sa ako „Blavák f Košicoch“ (miestne synonymum pre prisťahovalca z hlavného mesta) toto info dozvedel až po celých mesiacoch života na východe. Fakt existencie tohto hradu je však nespochybniteľný.
Zaujímavosť číslo štyri:
Nedocenený horehronský skvost: Ľupčiansky hrad
Tento relatívne málo známy alebo prinajmenšom podstatne menej často skloňovaný hrad si určite zaslúži svoju mieru pozornosti. Len prednedávnom prešiel výraznou a pomerne hĺbkovou (aj doslova) rekonštrukciou za približne 600 tisíc eur. To však nie je tou najvýraznejšou zaujímavosťou v súvislosti s ním.
Tou je fakt, že hrad Ľupča ako jediná historická pamiatka tohto rozmeru a charakteru u nás – taký je aspoň rezultát mojich, priznávam, že len zbežných rešerší – patrí súkromnej spoločnosti a síce Železiarňam Podbrezová. Práve tie sa zaslúžili o jeho opateru aj o rekonštrukciu. Keď aj finančne iba čiastočne. No a keď už sme pri rekonštrukciách…
Zaujímavosť číslo päť:
Za dvanásť rokov bezmála 170 miliónov eur
To je suma investovaná (a naplánovaná) od roka 2008 do roka 2020 do rekonštrukcie Bratislavského hradu.
O výške tejto čiastky sa ťažko polemizuje z dvoch dôvodov. Jednak rozsah rekonštrukcie si naplno uvedomí viac-menej len ten, kto bratislavský prevrátený stôl videl pred tými dvanástimi rokmi a následne niekedy v súčasnosti. Ide o rozsah skutočne málo vídaných rozmerov. A vlastne sa netýka iba hradu ako takého, ale aj širšieho súvisiaceho okolia.
Na druhej strane za ostatné roky sa do rekonštrukcie ciest v Bratislave investovalo priemerne niečo cez 5 miliónov eur ročne. Laicky vzaté: z malej časti investície do Bratislavského hradu („prekvapivo“: aj ten má svoje nulové eurobankovky, viac nižšie) by sme v hlavnom meste republiky zrejme mohli jazdiť po úplne nových cestách. Teda pokým by vydržali, lebo zvlášť dlhú trvanlivosť slovenské cesty nemajú. V dnešnej dobe už snáď všetci vieme, prečo. To však nie je našou dnešnou témou, preto späť k hradom a zámkom.
Zaujímavosť číslo šesť:
Za chybu sa platí. Niekedy viac než za správnosť
Ako už som zmienil: aj Bratislavský hrad vydal vlastné nulové eurobankovky. Ich prvé vydanie (pretože medzičasom prišlo k ďalšiemu) bolo vlastne druhou slovenskou nulovou eurobankovkou vôbec.
Avšak aký trapas, keď si zberateľská verejnosť všimla, že je na nej nápis „Bratislavký hrad“ – áno, úplne vážne na nej chýba druhé „S“ v zamýšľanom slove „bratislavský“.
Nuž, týchto bankoviek bolo vydaných „iba“ päťtisíc kusov. Vďaka tomu a paradoxne aj vďaka uvedenej tlačovej chybe sa trhová cena, za ktorú sa tieto chybné nulové eurobankovky obchodujú, šplhala v istých momentoch až k stovke. V čase vzniku tohto článku bola ustálená na cca päťdesiatich eurách. Pričom kúpiť si ju pôvodne mohol za € 2. Ak si si vystál niekoľkohodinový rad.
Apropo, Bratislavský hrad už v tejto chvíli nie je jedinou nulovou eurobankovkou s takýmto „bonusom“: ak si všimneš titulné foto, možno zbadáš ďalšiu chybu tlače. Áno, „TRENČIN“ nemá dĺžeň na „i“.
Celkom na záver (prekvapivo) zaujímavosť na záver (inak číslo sedem):
Krása slovenských hradov a zámkov ÚPLNE ZADARMO?
A táto informácia je dnešnou mojou poslednou zaujímavosťou. Totiž ako Spišský hrad, tak aj Červený kameň, zámok Betliar, ukrivdené Bojnice či Oravský, Nitriansky alebo Bratislavský hrad ponúkajú možnosť aj bezplatnej návštevy. Bez preliezania plotov či obchádzania turniketov. A to nielen ak ti ide o nulové eurobankovky, pri tlači ktorých sa niekto vo Francúzsku “sekne” a vyexpeduje ich s tlačovou chybou. Ako navštíviť slovenské hrady a zámky zadarmo, o tom píšem v pokračovaní tohto blogu.
Ja sám sa tak trocha bavím zbieraním týchto nulových eurobankoviek. Ak máš záujem o výmenu alebo rozbiehaš vlastnú zbierku (či zvažuješ jej založenie), ozvi sa mi a môžeme dohodnúť niečo obojstranne prospešné.
Zdrojom titulnej ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.
2 komentáre
René Baliga
BRATISLAVKÝ HRAD – ono to bol možno malý trapas, nie zas nejaký veľký – lenže malá chybička se vloudila a aká hodnota bankovky odrazu? teraz keď sa vyrába tá nová opravená (https://zn.sk/bratislava-bude-mat-dve-nove-vydania-0-euro-suvenirovych-bankoviek/) tak je aspoň záruka, že skutočný zberateľ teraz nebude chcieť jednu, ale dve. Chybnu a nechybnú. Teda aspoň keď sa mi podarí kúpiť chybnú a nechybnúm tak osobne budem rád, lebo nemal som šťastie ani na prvú a ani na druhú a špekulantom na Bazoši nechcem dávať vážne peniaze.
Mám jednu mincu, starú z Nemeckej ríše, vec, o ktorej sa nesmie ani verejne pisat, lebo hned si podporovateľ neakej ideologie lebo je tam hakenkrojz. Je tam vyrazený chybne jeden nápis a už mi vraveli viacerí, že má veľkú cenu, aj keď ostatné majú nápis správne,čo je čudné.
Ja by som skor velebil toho, čo spravil tú chybu na bankovke, hoci neumyselne samozrejme. NIkto si to nevsimol. nejaký zákerák možno zámerne si to nevšimol, lebo vedel že to bude do PR super vec. Nie snáď? Nuž a čo sa nestalo? Všetci o tom hovorili a o bankovku je mega záujem. Zahraničáci a aj Česi sa pýtali na nejakých fórach, nedalo sa prehliadnuť. Oni zvyšujú cenu, takže ku mne sa dostane zase náhodou, či výmenou za niečo iné. Už tá prvá sa vypredala šialene rýchlo a nemalo zmysel ani ísť do Incheby na jej predaj, keď sa vypredala na prvý deň. (a dostaň sa z Kráľovej pri Senci skoro ráno do BA, keď nemáš auto)
Andy Morávek
Chybička sa pritrafí, jasné. Nejde o tragédiu. I keď trapas je to vždy a to aj v ostatných prípadoch (zatiaľ Trenčín a takmer určite sa podarí ešte niečo). Ako píšete: otvára to potom priestor na kšefty. Ale to robí sám o sebe aj 5000-kusový náklad. Lebo to je s ohľadom na zjavný záujem zo strany zberateľov u nás doma aj vo svete zúfalo málo. A domnievam sa, že vydavateľ to vie a robí to s nejakým zámerom. Preto sa takéto edície vypredajú často DOSLOVA v priebehu 2 či 3 hodín.
Ale nesúhlasím celkom s tým, že „špekulantom na Bazoši nechcem dávať vážne peniaze“. Ono „špekulácia“… Sú aj zberatelia, ktorí na miesto predaja na opačnom konci republiky pricestujú deň vopred, prespia, skoro ráno sa postavia do radu a trpezlivo čakajú. Následne kúpia 2 či 3 bankovky navyše k dvom, ktoré chcú pre seba, no a tie speňažia za účelom úhrady reálnych nákladov. 🙂 Keď im my, kupujúci tie peniaze za to dáme… Zberateľskú hodnotu určuje len a len trh, nič iné. Je to absolútne fiktívna hodnota ináč nijako nepoužiteľného predmetu. Ale keď už raz človek s ničím začal, asi to aspoň nejaký čas treba ťahať. To je aspoň môj prípad. Sám som zvedavý, ako dlho ma to bude baviť. Lebo v priemeru to výchadza na Slovensku tak, že vlastne každý jeden kalendárny týždeň je vydaná ďalšia nulová eurobankovka – a to je na môj vkus už trocha priveľa.