V mojom staršom článku som avizoval info o tom, ako navštíviť slovenské hrady a zámky zadarmo. Kecal som. Ono hypoteticky to ide, ale reálne je to utópia.
Fakt je, že Slovenské národné múzeum (SNM) na svojom webe ponuku
pozrieť si slovenské hrady a zámky zadarmo
prezentuje už roky. A v princípe to naozaj funguje. Lenže má to háčik. Taký veľký, že by naň hrocha zavesili, nieto že Jánošíka.
Myšlienka je to hodná obdivu bez najmenšej diskusie. Napriek faktu, že vstupné na naše kamenné národné skvosty nie je prehnané. Vlastenec by si podľa môjho názoru mohol povedať, že z času na čas symbolicky podporiť slovenskú kultúru takýmto spôsobom je akceptovateľné aj pre „nie-nášho-človeka“. I you know what I mean.
Tým háčikom je šialená návštevnosť
Budem úprimný: nepíšem tak celkom z vlastnej skúsenosti, i keď tiež som zažil svoje. Mám spoľahlivé info, že v dni, kedy je vstup na slovenské hrady a zámky zadarmo, príde sa na každý z nich pozrieť „polovica Slovenska“. A ja akceptujem a rešpektujem fakt, že kto NAOZAJ POTREBUJE ušetriť tých pár eur na vstupnom, rad si odstojí. Keď by to aj malo trvať hodinu, dve či tri. Horšie je to však s (vašimi, lebo ja žiadne nemám) ratolesťami/potomkami.
Deti slovenské hrady a zámky zadarmo nenavštívia
Nevydržia čakať. Vstupy do týchto „zariadení“ sú v tieto exponované dni riadené. A to formou skupín návštevníkov o stanovených obmedzených počtoch. Navyše (a celkom logicky) týmto skupinám je umožnený vstup v istých časových rozostupoch. Práve toto spôsobuje to dlhé čakanie v termínoch, kedy sú vstupy na slovenské hrady a zámky zadarmo.
Rovnako v tieto dni býva spravidla stanovený čas posledného (skupinového) vstupu. Stáva sa, že tento čas je určený hodinu či dokonca dve
pred oficiálnym koncom návštevných hodín.
Môže sa teda stať aj to, že sa síce do „svojho“ radu postavíš tri hodiny pred koncom otváracej doby vybraného hradu alebo zámku. Nestihneš sa však dostať ani len do skupiny, pustenej v ten deň ako poslednej…
A načo o tomto všetko vlastne píšem? Celkom isto nie so zámerom odradiť niekoho od toho,
navštíviť slovenské hrady a zámky zadarmo.
A už vôbec nie za vstupné. Chcel by som len informovať, aby sa (už) nikomu nestalo, že bude hodiny cestovať na to, aby to nakoniec na mieste znechutený vzdal. A v krajnom prípade už nikdy nijaký slovenský hrad alebo zámok nenavštívil. S deťmi či bez nich.
Lebo každá (moja či tvoja) návšteva nejakej takejto ustanovizne prináša do jej pokladnice peniažky. A je tu šanca, že tieto peniaze sú a budú reálne použité na údržbu a obnovu predmetných kamenných skvostov, nie pre „našich ľudí“. Lebo pre tých sú tu predsa eurofondy.
Relatívnou podporou našich hradov a zámkov
môže zo strany nás ako ich návštevníkov byť aj náš záujem o nulové eurobankovky. Nie všetky, ktoré sú s ich „hlavičkou“ či motívom vydané, majú síce s prevádzkovateľmi týchto skvostov priamu súvislosť. Avšak zisk z mnohých týchto nulových eurobankoviek skutočne končí v rozpočte predmetnej historickej stavby. A tak by to asi malo byť.
Niektoré informácie v tomto článku pochádzajú od pani Rojanah Štiglicová, za čo jej týmto ďakujem.
Zdrojom titulnej ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”. A áno, si frajer, keď si si to uvedomil/a: na tejto titulke nie je slovenský hrad. Ani zámok.
