Muži sú vraj vizuálne tvory. Zmieňuje sa to často v kontexte konzumácie porna. Kým ženy rady pracujú s fantáziou (čítajú, počúvajú… a pri tom si predstavujú), my, povrchní chlapi sa údajne radšej pozeráme na „hotový“ dej. Niečo na tom bude, moja vlastná skúsenosť to potvrdzuje v tom zmysle, že evidujem väčší záujem zo strany ženských čitateliek o moju knihu „Radodajka„. Čo je v podstate literárne porno. No a prečo o tom píšem? Pretože v konečnom dôsledku je toto mužské (alebo konkrétne moje) založenie jedným z dôvodov, prečo som dlhodobo single.
Vizuálne nároční muži rovná sa povrchní chlapi?
Sám na sebe dominanciu mojej vizuálnej stránky evidujem v tom kontexte, že sa rád obklopujem čímkoľvek, čo sa mi páči. Začína sa to blbosťami ako je mobil: neváham investovať do iPhone 13, ktorého funkcie reálne využívam tak na tri percentá. Len preto, lebo som roky (márne) čakal na android za rozumnú cenu s takým dizajnom. Ak mám byť s vlastným mobilom naozaj spokojný a mám sa naň rád pozerať, musel som si kúpiť 13-ku. (Okej, bola by stačila dizajnovo takmer identická a citeľne lacnejšia 12-ka. Ale „13“ je zasa krajšie číslo. A tým zbožňovaným dizajnom je vlastne dizajn iPhone SE prvej generácie. Aj ten síce vlastním, ale to je technologický starček, ktorý už nemá šancu a tak či tak by bol veľmi rýchlo doslúžil.)
A keď už som pri číslach… Aj na tie si vizuálne potrpím. Obe moje mobilné čísla majú rovnaký vzorec: predvoľba operátora, potom číslica 1 a za tým 5 rovnakých číslic. Vyzerá to skvelo. No a na ostatných mojich dvoch autách som zasa mal ečv 987. (Číro-čistá náhoda, samozrejme.)
Asi najdrahšie sa môj vizuálny fetiš prejavuje v bývaní
Dosť peňazí som investoval do zariadenia bytu, v ktorom som žil zopár rokov pred mojou košickou životnou epizódkou. A potom aj do toho košického. Aktuálne čakám na odovzdanie ďalšieho bytu, do ktorého som pripravený investovať veľmi vysokú čiastku. Je to totiž vo veľkej miere byt mojich snov a mám v úmysle prežiť v ňom pekných pár rokov. * Vyhovuje mi lokalita, stavba ako taká a aj byt samotný. Dispozične, orientáciou, presvetlením atď., atď. Má potenciál na to, aby som v ňom skutočne vydržal, aby ma bavil. Preto som ochotný zariadiť ho za niekoľko desiatok tisíc eur. Totiž zakaždým, keď vstúpim do vlastného bytu, chcem, aby mi zaplesalo srdiečko nad tým, ako pekne som si ho vytvoril. Inak by som nebol spokojný a skôr či neskôr by ma to donútilo k rekonštrukcii zariadenia, poťažmo dokonca úplnej výmene bytu. Taký prosto som.
* Mimochodom, na rozdiel presvedčenia developera Corwin mienim byť pre ostatných dobrým susedom.
Mám rád pekné obrazy či iné ozdoby umeleckého charakteru na stenách aj inde v byte. Mám rád pekné kvety. Preto pestujem orchidey rôznych farieb, rozprávam sa s nimi a ďakujem im za to, že mi robia radosť svojimi kvetmi. Ktoré mi, mimochodom, pripomínajú portréty vulvy – nemôžem si pomôcť. Možno niečo ako choroba z povolania, uznávam. Z rovnakého dôvodu (pre krásne kvety, nie pre sexuálny kontext) sa snažím vypestovať si aj strelície. Ak presne
takíto sú povrchní chlapi, tak ním jednoznačne som.
Istý problém v mojom živote plynie z toho, že podobne vizuálne uspokojujúcou či uspokojivou – keď to takto pomerne hlúpo nazvem – musí pre mňa byť aj moja partnerka. Je to v očiach majoritnej časti spoločnosti povrchné, tomu rozumiem. Avšak znovu: to som prosto ja, takto to ja mám. Nemám záujem bojovať s tým a teda sám so sebou. Nevidím v tom zmysel. Radšej si počkám. Roky. 🙂 Moja voľba = moja smola.
Povrchní chlapi sa vraj k životu zvyknú takto stavať
V každom prípade: snaha, záujem a/alebo potreba čo najväčšej „zhody“ medzi vizuálom potenciálnej partnerky a mojou potrebou spokojnosti s ním je jedným z prvkov komplikujúcich hľadanie. Múdri ľudia (alebo povedzme ľudia, ktorých ja v mojom svete za takých považujem) tvrdia, že človek má radšej investovať svoj čas do hľadania, resp. skôr do čakania na čo najväčšiu možnú zhodu než do skúšania kadečoho. Zhodu v psychickom, duševnom zmysle, ergo intelektuálnu, inteligenčnú, charakterovú, postojovú atď., atď. No aj vzhľadovú.
Na druhej strane… Nedávno som v istom podcaste počúval rozhovor so slovenskou odborníčkou na vzťahy, resp. na zoznamovanie. Vysvetľovala v ňom, že
ľudia majú tendenciu loviť v nepatričných vodách.
Inými slovami, máme – a to ani zďaleka nie len my, povrchní chlapi – sklony k tomu, hľadať a „vyžadovať“ partnera (myslím to neutrálne, bez ohľadu na pohlavie) s citeľne atraktívnejším výzorom, než je náš vlastný. Pri mojom výzore to bude zrejme aj môj prípad.
Prečo o tomto všetkom vôbec píšem? Načo…? My, muži sme často s istým dešpektom naozaj označovaní za „povrchných“. Pretože ich – nás – vo veľkej, často až obrovskej miere zaujíma vzhľad. U mňa konkrétne sa tento aspekt síce nerieši až tak často. Nakoľko na mne a so mnou je toľko iných vecí/problémov, za ktoré by som mohol byť zdrbávaný aj nonstop, že nejaká povrchnosť v tomto zmysle je úplne najmenším hriechom. (Napr. ako môžem vôbec fungovať a očakávať akýkoľvek ženský záujem ako chlap bez auta. A ďalšie ohromne nepovrchné atribúty.) Počúvam to však často aj ja.
Vidím to takto. Podobne ako 99.99 % žien má od boha či prírody nutkavú, neovládnuteľnú a neodbytnú túžbu a potrebu (inými slovami základný pud) porodiť dieťa,
má muž (ja) potrebu mať po svojom boku partnerku,
ktorá sa MU – a stačí, ak naozaj IBA JEMU – skutočne páči. Nie je na tom vlastne čo riešiť – u jedného ani u druhého pohlavia. Hotovo. Vo svojej hlbokej podstate bol a stále je teda tento blog úplne zbytočným.
Ilustračný obrázok má predstavovať niečo ako atraktívnu ženu v peknom interiéri – tak trocha splnenie viacerých mojich snov, ak by išlo o môj byt. Ide však o slovenskú pornohviezdu Giu Tvoricceli, ktorú som fotil v rámci mojej fototvorby.
