Nie som úplne blbý. Aj sám si uvedomujem, že napr. v súvislosti s tým, čomu sa venujem, musia sa uvedomelejší ľudia okolo mňa nevyhnutne skôr či neskôr zamyslieť nad tým, aké životné pravidlá, hodnoty a postoje vlastne zastávam. A nakoľko z času na čas vystupujem zdanlivo trocha drzo, občas sa ma na to niekto dokonca nahlas spýta. Povedal som si, že je načase, aby som sa nad tým zamyslel aj ja. (Pôvodne publikované 01. 03. 2011)
-
-
Nevyvrátiteľne nikomu nič zlé neurobiť – no napriek tomu si zaslúžiť zhniť v base
Tento blog bude zasa raz vyzerať ako obhajoba mňa samého, dokonca možno až ako výlev mojej sebaľútosti. Pokojne nech sa to tak tvári, v princípe je mi to jedno – to na jednej strane. Na strane druhej, s tou obhajobou je to vlastne aj pravda – no iba veľmi čiastočne. Hájiť sa v pravom zmysle slova nepotrebujem – môj zločin bez obete je z hľadiska zákona a trestu za jeho porušenie už vybavený a zmazaný. Nikto sa ním viac nezapodieva. Ale považujem za potrebné (prinajmenšom pre mňa) ešte na chvíľu sa zamyslieť.
-
Zasahovanie do súkromia partnera – alebo kde sa vlastne začína nevera?
Existuje jedna, i keď zďaleka nie jediná téma v rámci partnerského spolužitia, ktorá mi vráža špendlík pod necht pri každom jej počutí. A síce „(ne)zasahovanie do súkromia“ partnera, inými slovami niečo ako „zachovanie (jeho) diskrétnej zóny“. Čo to, kurva, je? A kde to má hranice?! (Pôvodne publikované 16. 12. 2016, aktualizované 19. 03. 2025)
-
Dôvera medzi partnermi: budovať ju – alebo jebať * a iba sa jej dožadovať…?!
Témy ako napr. budovanie dôvery medzi partnermi mám zvlášť rád. Jednak z dôvodu, že vzájomnú dôveru osobne považujem za jeden zo zopár základných stavebných prvkov vzťahu ako takého. A tiež preto, že pre mňa samého z titulu toho, čomu sa venujem a prvkov môjho fungovania – minulého aj aktuálneho – nie je ani omylom jednoduché dôveru partnera (v mojom prípade explicitne partnerky) získať. (Pôvodne publikované 01. 04. 2017)
-
Ako niekedy padáme na zadok z toho, s kým sme to vlastne celé tie roky žili
Je to trocha smutné, kontraproduktívne, no najmä výrazne nepraktické. Žiaľ, skúsenosti – vďakabohu, viac tie sprostredkované než vlastné – mi hovoria, že hlboký, úprimný, taký ten skutočný charakter partnera človek spravidla spozná až po rozchode. Alebo ho v tej chvíli aspoň otestuje riadnou zaťažkávajúcou skúškou.
