„… Lebo mi za to nestojíš.“ V podstate nadpisom tohto článku a jeho prvou vetou diskutujem sám so sebou, kvázi odpovedám sám sebe na nevyslovenú otázku. Pretože vieš si snáď predstaviť iné vysvetlenie toho, prečo by tvoj partner nemal mať záujem poskytnúť ti nejaké dôkazy dôvery voči nemu? Ak áno, daj mi vedieť.
-
-
„Pekelné“ rozhodnutie: kto by mal byť „bohom“ pre zadaného človeka?
Mojich rodičov, sestru, môjho synovca a najnovšie aj moju maličkú neter (ergo moju kompletnú najbližšiu rodinu, moje najužšie pokrvné príbuzenstvo) mám veľmi rád. Nebolo to moje rozhodnutie – je to prosto tak.
-
Naša „slaďáková“ srdcovka
Srdcovka venovaná mojej budúcej manželke. Naozaj zo srdca a pri príležitosti 177-ich dní nášho oficiálneho vzťahu. Áno, naozaj som si dal tú námahu a prácne som to zrátal… Kecám. 🙂 Nahodil som to kalkulátora ubehnutých dní medzi dvomi dátumami, ktorý som si vygooglil. Ale robil som to rovnako z lásky.
-
Budovanie vzťahu a jeho nosné piliere podľa mojich predstáv
Na akých základoch sa dnes vlastne stavajú vzťahy? Nepíšem teraz všeobecne o tých medziľudských. Myslím tie partnerské, milenecké a neskôr manželské. Je to téma, nad ktorou sa zamýšľam už niekoľko rokov.
-
Čo má byť skôr: dôvera vo vzťahu alebo dôvera vo vzťah?
Keď ide o tému „dôvera vo vzťahu“, človek má vždy na výber prinajmenšom z dvoch možností. Ako nedávno ja, keď som sa rozhodol začať tvrdo budovať dôveru človeka, na ktorom mi záleží. V mojom prípade pomerne prirodzene vychádza, že musí o ženu. Dôveru mužov sa mi spravidla darí získať bez väčších ťažkostí.
