Láska na chate je možno mojím snom, najmä je to však zoznamovacia šou
Vzťah, partnerstvo, sex

Prečo sa už konečne nezmierim s tým, že pre svet bude lepšie, ak zostanem single

Možno sa to nezdá, ale v skutočnosti som – aj ako chlap bez auta – ideálny typ do zoznamovacej šou. Ako kandidát na zoznámenie, nie ako osvetľovač. Áno, v istom zmysle som síce v podstate tak trocha nudný či suchý. Ale viem sa aj zabaviť, keď chcem. (Všeličím – lebo veď každý máme vlastné formy zábavy.) V tejto chvíli ešte len pripravovaná zoznamka televízie joj s názvom „Láska na chate“ je teda pre mňa ako ušitá.

Už pred istým časom som na tej istej stanici účinkoval v šou „Take me out„. Napriek tomu, čo za (divného) týpka som, stal sa malý zázrak. V úplne finálnom štádiu môjho dielu som si JA (pre istotu, že určite čítaš správne, zopakujem to ešte aj slovne: JA)

vyberal z dvoch záujemkýň o zoznámenie so mnou.

Bez ohľadu na to, že za záujmom niektorej z nich – a možno aj oboch – bola iba snaha ísť už konečne na rande. A ukončiť tým účinkovanie. Ja som sa aj tak rozhodol, že mi to nahoní ego. (Čisto preto, že som sa tak rozhodol.) Hotovo.

Stala sa však chyba. Totiž v tom čase už sme sa navzájom dosť výrazne namotávali s istou krásnou Trenčiankou žijúcou v Košiciach. Kam som za ňou aj pomerne často jazdieval na predĺžené víkendy. V šou som sa síce nepredstavil celým menom a pod menom „Andy“ by ma asi sotva bol niekto našiel. Prefíkane som však pri predstavovaní sa zmienil moje prvé aj druhé meno. Predstavil som sa teda ako „Andy Sebastian“, no a takých je na svete pomerne málo. Vlastne iba jeden a to som náhodou práve ja.

Žiadosť o

priateľstvo na facebooku som dostal asi od 50-ich báb.

Nepreháňam, číslo som zaokrúhlil smerom dolu. Lenže. Bol som zaľúbený, hral som s „mojou Trenčiankou“ férovú hru. Nechcel som robiť a nerobil som za jej chrbtom nič, o čom by nesmela vedieť. Preto som žiadosti mazal bez toho, že by som bol čo i len nakukol do profilu dotyčnej. Absolútne, priam až dokonale korektne. Aby som mal čisté svedomie nielenže pred Dominikou, ale aj – a možno hlavne – sám pred sebou. (Paradoxom bolo, že ona mi – a to počas celého nášho vzťahu – aj tak neverila. Ale to je na iný blog.)

Prečítal som si len správu, ak mi ju niektorá z kočiek poslala. Nepamätám si už, či som aj (zamietavo, prirodzene) odpovedal. Spomínam si, že jedna na mňa išla cez fotenie, ktoré riešim a ktoré bolo zmienené v mojej video-vizitke. Odkázal som ju na kamaráta, fotografa. Rád robí babám pekné fotky, pretože takmer každú jednu pri tom dá dolu.

Na jednej strane to bolo konanie, ktoré otvorilo dvere vzťahu. Vznikla nie práve

láska na chate, ale určite láska v Košiciach.

Kam som sa ako Bratislavčan (keď aj nie rodený) kvôli láske na dva roky odtrepal žiť. Natvrdo, totále sa odseknúc nielen od dovtedajšieho bydliska, ale aj života.

Na strane druhej som sa tým však uviazal do vzťahu, v ktorom si moja partnerka nezvolila chlapa, aký jej vyhovuje. Ale ktorá sa snažila vymodelovať si takého zo mňa. Zatiaľ čo žiadosti o priateľstvo mi možno posielali dievčatá a ženy, ktoré si ma prelustrovali krížom-krážom. A vzhľadom na fakt, že o mne si aj vďaka mojim vlastným blogom zistíš online takmer všetko, vedeli práve tieto osoby úplne presne, do čoho idú (alebo snažia sa ísť). A možno teda práve TO mohlo mať šancu.

Prakticky až po rozpade dvojročného vzťahu, ktorý z toho vznikol, som pochopil, akú chybu som vtedy urobil. Dominika ma ľúbila, ja som miloval ju, rozumeli sme si – pokým som bol ochotný meniť sa na chlapa, akého ona si predstavoval, že by zo mňa mohol byť. Mojou chybou bolo, že som na túto hru nielenže pristúpil – ja som ju v tom vyslovene podporoval. * V domnení, že je to „správne“ a že to bude fungovať.

Nebude. Aspoň nie mne. Ja som v podstate egoistom (podľa mňa veľmi zdravým egoistom) a

idem si tvrdo za mojou vlastnou spokojnosťou.

Celý môj život, moje fungovanie, moju prácu, voľný čas, hobby – prosto všetko okolo mňa si nastavujem tak, aby som mal pohodu a aby som s tým bol spokojný. Nevidím na tom nič zlé, skôr naopak. Práve toto pri pohľade zvonka často pôsobí sebecky až arogantne. Nie je to tak myslené, ale aj to (by) bolo námetom na iný blog.

* Aby som náhodou nebol pochopený nesprávne: ja som v tom vzťahu urobil prinajmenšom rovnako veľa rovnako závažných a fatálnych chýb. Na tomto mieste sa tým však nemienim zapodievať. Tu som spomenul len to, čo je relevantné pre obsah blogu.

Postupne som prišiel na to,

že predsa len chcem zostať sám sebou.

Na podklade tejto skúsenosti som prestal hľadať vzťah. Nechávam to prosto plynúť a čakám, kým do môjho života vstúpi človek – žena, ktorá ma bude akceptovať, poťažmo postupne možno aj ľúbiť či niečo podobné presne takého, aký som. S mojimi chybami, negatívami, maniermi, záľubami.

Nová jojkárska

zoznamovacia reality šou „Láska na chate“

má údajne spolupracovať s odborníkmi. Tí majú na podklade profilov prihlásených vytipovať potenciálne vhodné dvojice. A to je presne to, čo by mne mohlo sadnúť. Zrazu by totiž vysvitlo…

Že nie som nudný až na smrť, ale že mám za sebou zážitky, ktoré môžu byť pomerne zábavnými na počúvanie. A že sa viem aj baviť, keď mám náladu a správny náprotivok.

Že nie som nezhovorčivý – stačí nechať mi priestor a mať aspoň trocha záujem diskutovať o témach, ktoré sú mi naozaj blízke. Som pomerne intelektuálne založený človek, ergo moja spoločníčka by nebola odkázaná na (bezduché) diskusie o počasí a módnych značkách.

Že sú veci a aktivity, na ktorých si dokážem celkom pekne uletieť. Bez alkoholu a drog.

Ešte k poznámke o aute v úvode textu.

„Nemaj obavy. To, že chodí v snehu po vonku v kraťasoch a naboso ani zďaleka neznamená, že ti to nemôže urobiť ako malý boh v jednom zo svojich štyroch bytov…“

To máš tak, keď sa tvoj dlhoročný zábrany nepoznajúci kamarát angažuje v tom, svojským spôsobom motivovať v meste cudziu babu, aby ti dala svoj facebook. Pričom ty si sa ani omylom nevybral zoznamovať, ale iba sa slobodne prejsť. A patrične si sa vyštafíroval, keďže aj tak už bola tma.


Ilustračná fotografia je z dielne fotografky Judity Horváthovej.

Ako autora tohto webu ma môžeš vidieť optikou podľa tvojej vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, potetovaného, holohlavého grázla. Médiami titulovaného "guruom erotického priemyslu" a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Ak sa rozhodneš inak, uvidíš vo mne (aj) pokorného a duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Pestovateľa orchideí, držiteľa najvyššej, Kňazovického medaily za 100 bezplatných darovaní krvi (na Slovensku). Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni, keď aj bez servítky pred ústami, šikovného "textára" - blogera, copywritera a tak trocha aj spisovateľa. Voľba uhla pohľadu - napokon, tak ako všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, že tvoj výber optiky vypovedá tiež najmä o tebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.