Kamarátka pracujúca pre tv JOJ sa na mňa pred časom obrátila s dotazom, či som dostatočne šialený na to, aby som súhlasil s účinkovaním v zoznamovacej show. Úplne novej na našom trhu, robenej podľa nadnárodného formátu „Take Me Out“.Samozrejme, že na to dostatočne šialený som, som v podstate za každú pičovinu, ktorá nemôže nikomu ublížiť. Dal som sa na to. Bol som v tom čase single, dokonca v tom úplnom začiatku som s Dominikou ešte ani len nekomunikoval. Navyše ponúkaný zárobok nebol nezaujímavým.
Štáb so mnou teda nafilmoval
upútavku, ktorá mala v skratke predstaviť môj život.
V nej som okrem iného predviedol, ako u mňa doma fotím sporo odetú modelku. Tomu som sa vlastne prakticky nevenoval, aspoň nie v tomto zmysle – ale akou inou pre diváka atraktívnou formou predstaviť moje vtedajšie pôsobenie (tí, čo ma poznajú, vedia – ostatní už nemusia). A ešte ako sa na Draždiaku kúpem v diere, vysekanej v ľade. Konalo sa to v treskúcej zime a v ten deň bolo počasie zvlášť „vydarené“. Ergo „prosto šťastie“ ako tvrdí istý vtip o ukrajinskej prostitútke.
Súčasťou v štúdiu filmovanej časti toho „môjho“ dielu malo byť aj
zábavné vystúpenie pred kandidátkami na zoznámenie.
V tom som mal predviesť spev, tanec, športovú aktivitu či niečo v tomto duchu… Až tak šialený však nie som, aby som sa na obrazovke strápnil niečím podobným. Nič z uvedeného neovládam na takej úrovni, aby som si s tým – naviac pri mojej prirodzenej plachosti – dovolil vystúpiť pred kamerou. Rozhodol som sa teda urobiť niečo ako
stand-up vystúpenie, ktorého text som si napísal.
Televízia sa nakoniec rozhodla toto moje „performance“ neodvysielať. Ja som sa však, naopak, rozhodol neukrátiť ťa o možnosť zoznámiť sa s mojim výtvorom. (To mal byť fór a sám viem, že dosť slabý. Aspoň vieš, čo ťa čaká ďalej.)
Tu je teda mini
stand-up vystúpenie v podaní Andyho Morávka,
potenciálnej hviezdy večerných klubov:
„Dovoľte mi na úvod niečo povedať – ešte skôr, než začnem rozprávať. Aby bolo jasné: stand-up robím veľmi krátko na rozdiel od tých, ktorí…
ho robia dlho. Začal by som príbehom, ktorý „nastavuje zrkadlo manželskému spolužitiu v dnešnej dobe“. Inými slovami a jednoduchšie vyjadrené, je to príbeh o orálnom sexe. Znie nasledovne:
Boli raz manželia
Zdena a Honza.
Ona bola proti,
on za.
Nasledujúca časť bude zrejme vystrihnutá, ale komu by to vadilo… Totiž, mám zato, že moje zaradenie do zoznamovacej show svedčí o dočasnom výpadku súdnosti niekoho z produkcie. Pretože, povedzme si to narovinu: ja som ak nie úplne najhorším, tak určite jedným z najhorších kandidátov na zoznámenie v Bratislave.
Veď ja vôbec nemám auto. A nemať v Bratislave auto – to je očami miestnych zlatokopiek vnímané približne rovnako ako nemať penis. Kecám, samozrejme. Veď bez penisu môže vzťah s moderným dievčaťom úplne normálne fungovať.
Ale bez auta?! Čo na tom, že vlastním v Bratislave dva byty, keď sa medzi nimi presúvam pešo. Zasa kecám. Jasné, že nechodím pešo – to by v mojom veku bolo trápne. V skutočnosti jazdím na kolobežke. Úplne vážne. Ten pocit slobody, keď človeku pri rýchlej jazde vejú vlasy vo vetre… Tak to je presne ten pocit… ktorý ja určite nezažívam.
Prezentujem názor, že vy ženy by ste nemali používať rôzne skrášľovacie procedúry ako napríklad súvislú a nepriehľadnú vrstvu mejkapu na tvári. Maskujete tým nedostatky, ktoré raz tak či tak vyplávajú na povrch. Ale že o tom mudrujem práve ja, ktorý si holím hlavu. A prečo?! Aby som nenápadnou formou maskoval prvé šediny?
To skôr plešinu. Dovi!“
