Prečo by som (asi) chcel a potreboval mať za manželku kurvu či aspoň radodajku

Chcel by som partnerku, ktorá by ma podvádzala. Aspoň trochu. Myslím to smrteľne vážne. Nerobím si prdel ani nič neprevraciam len preto, aby som to vzápätí dementoval. Možno iba upresním: pod “podvádzaním” mám na mysli aktivitu intímneho či explicitne sexuálneho rázu s iným chlapom, poťažmo chlapmi. A chcel/musel by som o tom všetkom všetko vedieť. Vtedy by to totiž bol skutočne úprimný vzťah. (Aktualizované 10. 12. 2023)

Práve a výlučne úprimný vzťah ja osobne považujem za ideálny a pre mňa osobne aj jediný akceptovateľný. Vzťah, kde netreba nič mlžiť, tajiť, netreba sa na nič hrať a netreba sa ničoho vzdávať. Netreba sa meniť podľa predstáv, očakávaní a nárokov niekoho iného.

Vyše dvadsať rokov pôsobím v oblasti erotického priemyslu. V kontexte zaujímavom pre túto konkrétnu tému tým spôsobom, že

dievčatám a ženám sprostredkujem možnosti zárobku.

Formami súvisiacimi s erotikou: fotením glamour, aktov aj ostrej erotiky (v mojom texte vysvetľujem významy takýchto foto pojmov, ak ťa zaujímajú detaily). Filmovaním anonymných pikantných klipov, amatérskeho aj profesionálneho porna. V minulosti aj priamo poskytovaním sexuálnych služieb – sprostredkovanie toho je však na Slovensku, na rozdiel od okolitých krajín, ilegálne. Za to som bol stíhaný a viac sa tomu preto nevenujem, prirodzene.

V súvislosti s touto mojou prácou (a okrajovo aj v súvislosti s poskytovaním služieb profesionálneho spoločníka) som sa za tie dve dekády stretol s množstvom žien, ktoré si mnou sprostredkovanými spôsobmi privyrábali a privyrábajú za chrbtom svojich priateľov alebo manželov. * Spravidla o tom ich partneri nesmú ani len okrajovo tušiť. Vyskytujú sa však aj prípady, kedy sa to deje s ich vedomím. A medzi týmito prípadmi sú aj také, kedy je to s ich výslovným súhlasom, príp. na ich kvázi odporúčanie. A presne toto je, resp. bol by môj prípad – AK by som mal dlhodobú partnerku/vzťah. (Aktuálne aj pre toto všetko nemám. A okrem iného aj preto sa hlásim do šou tv joj s názvom “Láska na chate“.)

* Môj pohľad na morálnosť (z mojej strany) toho, že som im takúto prácu sprostredkoval napriek vedomiu ich vzťahu, vysvetlím nižšie.

Len okrajovo zmienim, že sú prípady, kedy partner čosi šípi a dedukuje okrem iného aj na podklade prostého poznania charakteru a záľub či vyslovene potrieb vlastnej partnerky. Iba tuší, lebo pýtať sa nechce. Radšej nechce poznať celú pravdu, poťažmo vedieť priveľa detailov. Je to podobné, ako keď žena ide do manželstva alebo v ňom dlhodobo funguje s vedomím a toleranciou manželových avantúr. Čo je v dnešnom svete bežnejšie, než si mnohí uvedomujú.

To ani omylom nie je úprimný vzťah, ergo nič pre mňa

Chcel by som partnerku, ktorá by mala rada (aj) formy sexuálnej zábavy, aké nie sú v trvalých vzťahoch spravidla považované za akceptovateľné. Osobne sa domnievam, že majoritná časť moderných žien by o to stála. Zažiť, realizovať aspoň niečo – nejaký úlet, fantáziu, bláznovstvo, adrenalín. Aspoň párkrát za život – trvajúci, vďakabohu, toľko dlhánskych desaťročí. (Raz by bolo málo.)

Celá táto majorita to však nemôže svojim partnerom povedať.

Nestretlo by sa to ani so štipkou pochopenia

Nie na našom extrémne konzervatívnom Slovensku. Viedlo by to tu, žiaľ, od pokrútenia hlavou a okamžitého zmetenia myšlienky zo stola až po fyzické násilie. Pritom by zo strany dotyčnej išlo len o úprimné vyjadrenie túžob. Iba o prejav záujmu a snahy realizovať sa, snahy žiť a zažiť. No najmä – budem sa opakovať – bolo by to úprimné. A o to mi v hlbokej podstate – všeobecne v realite aj čo sa tohto blogu ako takého týka – ide: o úprimnosť.

Nielen muži, ale – keď aj možno v menšej miere – ženy * túžia po zmene, (ďalšom) vzrušení, zábave, pikantnostiach. Po vybočení zo stereotypu a sebarealizácii. Po hraní sa, skúšaní, objavovaní vlastných hraníc či ich posúvaní. Napokon, prečo asi má taký úspech slovenská verzia päťdesiatich odtieňov sivej pod názvom “Radodajka” práve v ženských kruhoch…?!

* Ktovie, možno tých žien je v skutočnosti ešte viac než mužov. Háčik je v tom, že ak niečo napadne chlapovi, viac alebo menej tvrdo ide (hneď) za realizáciou. Žena sa často uspokojí so snívaním, príp. sa dokonca – a často úspešne – pokúsi vlastné túžby potlačiť, umlčať. A tie potom v niektorých prípadoch, často pomerne nešťastne vyskočia inokedy a/alebo inou formou.

A práve so ženou, ktorá je pripravená nahlas o týchto potrebách a úmysloch hovoriť (alebo to už robí), by som si potenciálne mohol rozumieť.

Chcel by som vedieť, čo naozaj chce od života

a chcel by som jej pomáhať plniť to. Byť tým partnerom, za ktorým môže prísť s čímkoľvek. Ktorý ju vypočuje a nebude hodnotiť, súdiť či nebodaj vyslovene odsudzovať. Alebo niečo ešte horšie.

Chcel by som fungovať vo vzťahu, kde nemusia byť podobné tajomstvá. Kde sa dvaja ľudia navzájom akceptujú skutočne a hĺbkovo takí, akými naozaj sú. Kde nikto nemusí nič skrývať ani tajiť. Kde sa dá – a aj sa to na bežnej báze robí – rozprávať otvorene o čomkoľvek. A nemusí sa nič diať za chrbtom toho druhého. Už len z úcty k partnerovi. Lenže aj tú úctu si ten partner musí tak napíšuc zaslúžiť, samozrejme. A sotva si ju zaslúži niekto, kto odsudzuje.

Samozrejme, stretávam sa s prípadmi, kedy dotyčná doma nič ani len nenaznačila a rovno prišla za mnou s tým, že chce robiť to a to, zarábať tým a tým, zažiť to a to.

Ani to, samozrejme, nie je úprimný vzťah

Sú to však výnimky. Veľká časť prípadov zadaných žien, ktoré sa na mňa obrátia so záujmom o privyrobenie, sa doma spýtalo, či by bolo akceptovateľné, ak by sa napr. nechali fotiť nahé. Pretože ich to vzrušuje, dráždi, láka či niečo podobné – a ako bonus by to prinieslo peniažky do rodinného rozpočtu. Nápad bol však takmer vždy okamžite a to veľmi razantne zmetený zo stola ako šialenosť, na ktorú snáď ani neexistuje slušný opis.

Podobne je to s túžbami nás, mužov. Ich nepochopenie – u oboch pohlaví – vedie takmer nevyhnutne k nevere. U žien je práve toto nepochopenie ich túžob, podľa mojich skúseností, dôvodom nevery takmer vo všetkých prípadoch. U mužov v istom percente. (My sme totiž okrem toho ešte aj zvedaví, túžime po zmene, meníme preferencie a zásady v závislosti od objemu alkoholu v našej krvi atď., atď., atď.)

Nepochopenie a intolerancia viedli už celkom slušné množstvo žien do mojej databázy (amatérskych) pornoherečiek a v minulosti aj do môjho “stáda” prostitútok. Za chrbtami partnerov, prirodzene. Čo som sa napočúval telefonátov prešpikovaných výmyslami o tom, kde mladá pani práve je a čo robí – zatiaľ čo som ju viezol na tzv. eskort k zákazníkovi…

Je toto snáď lepšie než viesť naozaj úprimný vzťah?!

Opačným príkladom – v pozitívnom zmysle – je istá moja bývalá priateľka. Zaľúbila sa do mňa napriek absolútnemu odporu a nevraživosti voči mojej práci v sexbiznise. Zhruba po roku a pol spoločného života ju však aj na podklade úprimných debát o jej preferenciách, snoch a túžbach začalo lákať “niečo skúsiť”. Niečo, čo bolo vtedy aspoň ako-tak v jej očiach akceptovateľné a stotožniteľné so serióznym dlhodobým vzťahom. Začali sme predávať jej nosené nohavičky. Pochopila, že ju vzrušuje provokovať iných mužov, anonymne a bezkontaktne. Rozšírili sme teda ponuku o predaj našich spoločných amatérskych a anonymných porno videí. Dostala chuť na to, nebyť “v posteli” výlučne iba so mnou. Ponúkli sme teda živú sex šou s evtl. možným zapojením (keď aj len okrajovým) diváka. Keď prestalo stačiť aj toto, realizovali sme nejakú tú trojku s prísne nastavenými pravidlami a priebehom.

Pýtali sme vysoké sumy, za každý “stupeň” vždy výrazne viac a viac. Spojili sme príjemné a užitočné. Z fanatickej odporkyne sa stal realizátor vlastných snov a túžob. Z ktorých

mnohé objavila najmä vďaka môjmu pochopeniu.

Prišiel moment, kedy sa z človeka brániaceho mne vo výkone mojej činnosti v erotike stal človek vďačný za moju tolerantnosť a ústretovosť. Skvelým bonusom boli víkendové výlety financované čisto týmito zárobkami.

Vnímam to tak, že mojím prístupom som zabránil dianiu udalostí, akými som za mojej kariéry v mojej brandži reálne prešiel. Ako jeden príklad za mnohé uvediem prípad mladej kočky. Prišla z iného mesta a povedala frajerovi, ktorý ju doviezol spoza tých 120-ich km a čakal ju doslova na ulici pred domom, že ide “niečo decentné nafotiť”. A odchádzala doslova a do písmena so semenom cudzieho chlapa vytekajúcim z jej vagíny. Pretože takéto video v skutočnosti prišla nafilmovať. Opakujem: je to jeden prípad z desiatok podobných.

Nie, nemám s niečím podobným morálny problém

Nepovažujem to ani úplne málililinko za moju vec. Nie je predsa mojím problémom starať sa do toho, či a v akom vzťahu záujemkyňa o spoluprácu so mnou žije. Čo by si o tom jej partner myslel, ako by sa cítil. To je výlučne starosťou len a len ich dvoch. A on, ak sa to celé deje za jeho chrbtom, bez jeho vedomia, si za to takmer určite môže sám. Áno, bez najmenšieho rozdielu rovnako by som to vnímal, ak by som tým (podvádzaným) partnerom bol ja. Bola by to moja chyba.

Tiež by som si za to mohol len a len ja. A bolo by to len a len mojou karmou, mať partnerku, ktorá mi niečo podobné robí za chrbtom. Pretože mohol (som) jej to dovoliť, pochopiť to a podporiť ju v tom. Pomôcť jej chrániť ju, vyťažiť z toho čo najviac atď. (Alebo sa s ňou hneď rozísť, ak by som to “nedával”.) Mal by (som) ju predsa milovať presne takú, aká je – aj s podobnými chúťkami, túžbami a snami. Nie je práve toto všeobecne proklamovanou definíciou skutočnej a úprimnej lásky: ľúbiť bezpodmienečne? A to napr. aj kurvu…?

Pre upresnenie:

nechcel by som chodiť vyslovene s prostitútkou.

(I keď úplne striktne nevylučujem ani túto možnosť. S profesionálkou by sa z princípu dal viesť výrazne úprimný vzťah. Na druhej strane uznávam, že zo mňa do istej miery môže hovoriť nedobrovoľná sexuálna abstinencia…) Zo zdravotného hľadiska. Ja osobne odmietam používať kondóm. Preto chcem mať sex (iba) s človekom, ktorému dôverujem dostatočne na to, aby som ho používať nemusel. Plus v hre sú nejaké ďalšie faktory a okolnosti, ktoré prosto priama poskytovateľka sexuálnych služieb nespĺňa. Ale zo zábavnej, erotickej brandže by mohla či priam mala byť.

V mojich očiach viesť

úprimný vzťah znamená vedieť všetko aj o minulosti

partnera. Nielen z titulu samotnej podstaty úprimnosti. Ale aj preto, že zastávam postoj “všetko sa raz prevalí“. Prax mi to potvrdila. Zdá sa mi jednoduchšie a vlastne aj pohodlnejšie “vybaliť” hriechy minulosti na rovinu, než musieť strážiť kopu vecí a ľudí. A žiť v prinajmenšom príležitostných obavách, aký prúser môže niekedy niekde vzniknúť. Načo.

Aby sa moje myšlienky nedali prekrútiť: ani omylom netvrdím, že by snáď podľa mňa všetky ženy mali tendenciu či potrebu realizovať túžby sexuálneho charakteru, ako ich opisujem vyššie. Takto pochopiť môj text môže iba ignorant alebo čitateľ extrémne nepozorný.

Zmienil som, že sám poskytujem služby profesionálneho spoločníka. Ako úplný záver textu teda vysvetlím, že pod spoločníkom rozumiem pôvodný, pravý význam toho slova. Ergo nie gigola. Ale to aj s týmto vysvetlením bude akceptovať iba niekto, kto to chápať chce. Ostatní si myslia a budú myslieť svoje.

---

Ilustračný obrázok mi zo svojho archívu – a vlastnej svadby – poskytla moja záhorácka sesternica Zuzana.