Tetovanie geometrických vzorov nemá veľa ľudí. Volám sa Andy Morávek a to moje je dosť signifikantné
Andyho svet

Aby som raz a navždy rozptýlil fámy okolo môjho tetovania. A zasial námety na nové

Ľudia – no lebo veď kto iný – sa ma po tom, čo usúdia, že snáď predsa len nebudem až takou hrozbou, ako sa na prvý pohľad zdá, zvyknú pýtať na moje tetovanie. Niekedy v zmysle čo za hranaté tetovanie geometrických vzorov to je, čo má znázorňovať. Inokedy v kontexte, na koľko také pomerne rozsiahle – vyhodnotenie veľmi relatívne, samozrejme – geometrické tattoo asi tak “vyjde”. A často na to, či to bolelo. (Aktualizované 21. 06. 2022)

Na všetky tieto a podobné otázky by sa dalo odpovedať stručne aj obšírne. Keďže však toto je

blog na tému “tetovanie geometrických vzorov”,

nájdeš tu vysvetlenia obsiahlejšie. A začnem od konca.

Pýtať sa na to, či takto hranaté alebo akékoľvek iné tetovanie (zákrok ako taký, jeho tvorba) bolí, je podobné, ako pýtať sa matky na to, či bolel pôrod. Inými slovami, ani rodička ani “potetovanec” si milostnú beletriu pri tom svojom zákroku nečítali. Intenzita bolesti je pri tetovaní výrazne rôznorodá – napokon, veľmi podobne je tomu pri tom príkladovom pôrode (aspoň pokiaľ viem). Píšem to, samozrejme, bez najmenšieho úmyslu akýmkoľvek spôsobom tieto zážitky porovnávať.

Tetovanie bolí niekedy príjemne, v takej akoby fetišistickej miere. Pretože je to fetiš, diskusia o tom by bola zbytočnou.

A inokedy tetovanie bolí… no, hm… ale že pičovsky

Nebudem tu riešiť súvislosť s prahom bolesti. Súvislosti okolo tohto výsostne individuálneho faktoru sú snáď každému jasné. Fakt je, že každá koža znáša bodanie tetovacej ihly inak. Každá pokožka celý proces (vrátane niekedy brutálne nepríjemného priebežného alebo finálneho utierania) spracúva iným spôsobom. Inak bolestivo. Tetovanie ako proces treba vedieť “rozdýchať”. Inak sa môže stať, že z tetovacieho stola zdupkáš ako istý chalanisko, o ktorom mi rozprával môj tetovač. *

* Apropo, na tomto mieste vysvetlím, že výraz “tetovač” mojim ušiam síce dvakrát nesedí. Ale som známy faktom, že veľmi výrazne preferujem slovenské slová pred rôznymi cudzokrajnými. Pôvodne používaný “tatér” teda môj slovník chtiac-nechtiac musel opustiť.

V jeho príbehu mladý a atleticky stavaný chalan, ktorý už dokonca nejaké to tetovanie mal, sa po prvých pár ťahoch vyhovoril na to, že zabudol pred odchodom z domu vyvenčiť psa. Za tetovanie zaplatil, pre tentokrát odišiel s tým, že sa ozve… no a už ho “nikto nikdy nevidel”. Dodnes vraj chodí s niekoľkými čiarami na predlaktí, ktoré nemajú hlavu ani pätu. Bratislavčan, konkrétne z Petržalky. Možno takého aj poznáš a možno by bolo zaujímavé zistiť, ako svoju “kresbu” vysvetľuje.

Podľa poznatkov viacerých sa zdá, že tetovanie bolí

najmä alebo najviac na kosti. Ergo na miestach, kde je medzi povrchom tela a nejakou kosťou v jeho vnútri minimum svalstva a/alebo tuku. Donedávna som o tomto presvedčení len počúval. Na vlastnej koži sa mi potvrdilo, keď som si nechal potetovať celý jeden prsný sval. Miesta pri hrudnej kosti som si naozaj “vychutnal”. Že dostávam zabrať spoznal môj tetovač podľa faktu, že som s ním prestal komunikovať. Že som len minimalistickým spôsobom reagoval na jeho rozprávanie. Úplne do reči mi v tých (práve tetovaných) končinách, keď to tak sformulujem, naozaj nebolo.

Teraz k tomu, čo moje

hranaté tetovanie geometrických vzorov znázorňuje.

Nič. Poďme ďalej.

Robím si prdel. Sľúbil som obšírnejšie odpovede a dodržím to aj v tomto bode. Moja stručná odpoveď podaná zoči-voči býva, že je to prosto ozdoba. Nič viac a nič menej. V skutočnosti to, čo dnes na mojej pravej paži * a pravom prsníku vidíš, prekrýva iné, pôvodné tetovanie. Tento motív pri jeho plánovaní musel teda v prvom rade splniť parameter dostatočného rozsahu a “tmavosti”. Aby pôvodné čmáranice, zložené akoby z troch rôznych motívov, dostatočne zamaskoval.

* Ktorú moje tetovanie geometrických vzorov pokrýva na dobrých 90 percent. A to za predpokladu, že pod “pažu” zaradíme v tomto kontexte nielen celú ruku od pleca po končeky prstov plus plece/rameno. Ale navyše aj časť lopatky. Jednoducho fragment (môjho) ľudského tela, ktorý by bol schopný úplne samostatne, hypoteticky separovaný od zvyšku tela napr. uchopiť loptu a vrhnúť ju do diaľky. Alebo napr. priviesť ženu k orgazmu. (Prsty mám na to zvlášť dlhé a obratné.)

A čo v mojich ozdobách dokážu ľudia nájsť?

Prvým tipom, na ktorý si spomínam, bola futbalová lopta. Isto. Práve na mne, pre ktorého by celý futbal ani nemusel existovať. Ten tip sa neskôr párkrát zopakoval. Popravde, dokážem ho pochopiť, tá lopta sa tam skutočne dá “nájsť”, keď sa dosť chce. Iným tipom bol včelí plást. A ten je bližšie k pravde. Lebo moje

tetovanie geometrických vzorov neznamená síce nič,

no z niečoho predsa len vychádza. Niečo ma pri jeho vzniku, vymýšľaní a plánovaní predsa len inšpirovalo.

Avšak ani nie tak včelí plást (i keď ho tam sám rád “vidím”) ako chemický vzor uhlíka. Ten je naozaj šesťuholníkový, hexagónový. Na rozdiel od včelieho plástu, ktorý je v skutočnosti vyskladaný z krúžkov. Práve tie, naukladané čo najkompaktnejšie, ako to prirodzená fyzika umožňuje, robia dojem šesťuholníkov.

A ide o bežný ľudský omyl, aby bolo jasné. Nemusíš sa považovať za idiota.

Ako k poslednej sa vyjadrím k cene tetovania

Nenapíšem žiadne presné (moje) číslo. Tak či tak by tetovanie rozsahu toho môjho stálo u každého tetovača úplne inak. Niekomu by možno stačilo € 500, iný by si mohol vypýtať aj viac ako dva litre. Ja som si však tetovača či tetovací salón nevyberal podľa proklamovaných cien.

Môj tetovač je tetovačom bezpochyby kvalitným

O to mi išlo. Môj dnes už kamarát Jerguš, zakladateľ tetovacieho salóna Jerguš Corben si v prvom rade ako jeden z mála trúfol prekryť už zmienené pôvodné čmáranice. Vysvetlil mi, že to nebude možné spôsobom, ktorý ja som si predstavoval. Spoločnou prácou sme sa dopracovali k dnešnej realizácii. A spoločne, v úzkej kooperácii a náväznosti aj pokračujeme v jeho postupnom rozširovaní.

Jerguš je obrovským poctivcom a detailistom, čo sa hygieny týka. Po tejto stránke nerobí kompromisy a to sa ohromne cení, prirodzene. No a ja osobne ako tiež tak trošku umelecká duša obdivujem aj jeho kresliarske nadanie.

Mojím signifikantným znamením roky bývalo auto

Možno v kombinácii s mojou holou hlavou v ňom. Aktuálne pomerne dlhodobo, cca šesť rokov, fungujem ako chlap bez auta. No v ostatných troch prípadoch v časoch, kedy som sa ešte nonstop rozvážal, mal som okrem dosť pútavo upraveného vozidla zakaždým EČV s číselnou kombináciou 987. (Pre právne účely uvádzam, že čisto náhodne, samozrejme.) A bol som tým v mojich kruhoch a v kruhoch známych mojich známych známy. Dnes je mojím

poznávacím znakom tetovanie geometrických vzorov,

inými slovami moje hranaté tattoo po úplne celej pravej paži a prsnom svale.

Finálna poznámka na záver (prekvapivo). Všetky tvrdenia z textu vyššie vyplývajú z mojich vlastných skúseností. Nie som tetovač a zasa až toľko – v porovnaní s mnohými inými – som toto tetovania ako úkonu neabsolvoval. Ale niečo som pochytiť stihol. Aj s ohľadom na to, že moje tetovanie geometrických vzorov technicky vzaté vlastne ani nie je úplne celou plochou, ktorú mám, resp. mal som potetovanú. Keďže ako vysvetľujem vyššie, pôvodné tetovania na paži som nechal prekryť novým. Ergo čiastočne som si tým celým prešiel dvakrát.


Ešte nejaký čas ma zrejme bude baviť publikovať na mieste titulnej fotografie aktuálny záber na moje tetovanie geometrických vzorov. Ak ťa ako ženu zaujíma dovolenka zadarmo, tak momentálne foto je z tej mojej na ostrovoch Cabo Verde (Kapverdy) v júni 2022. Keď aj je – ako selfies bývajú – zrkadlovo prevrátené.

Ako na autora tohto webu na mňa môžeš nazerať optikou podľa vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, holohlavého a výrazne tetovaného grázla. Médiami titulovaného "guruom erotického priemyslu" a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Ak sa rozhodneš inak, uvidíš vo mne možno až prekvapivo duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Fungujúceho vo vlastnom malom svete. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Pestovateľa orchideí, držiteľa najvyššej čiže Kňazovického medaily za 100 bezplatných darovaní krvi (iba na Slovensku). Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni, keď aj bez najmenšej servítky pred ústami. Člena Mensy, ktorý nemá problém relevantne použiť vulgarizmus. Šikovného "textára" - blogera, copywritera, spisovateľa. Voľba uhla pohľadu - napokon, tak ako všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, že tvoj výber optiky spätne veľa vypovedá o tebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *