Keď ide o tému “dôvera vo vzťahu”, človek má vždy na výber prinajmenšom z dvoch možností. Ako nedávno ja, keď som sa rozhodol začať tvrdo budovať dôveru človeka, na ktorom mi záleží. V mojom prípade pomerne prirodzene vychádza, že musí o ženu. Dôveru mužov sa mi spravidla darí získať bez väčších ťažkostí.
Mužov moja niekdajšia práca “bavila”, zatiaľ čo ženám sa z nej dodnes ježia chlpy aj tam, kde si ich poctivo holia.
Zvažoval som dilemu typu “čo bolo skôr: sliepka či vajce?”. Možnosť číslo jedna: počkať na posun vo vzťahu a potom umožniť žene, u ktorej by som rád docielil pocit, že VIE, čo robím, prístup napr. do môjho messengera (ako jednu z viacerých mét). Alebo možnosť číslo dva: umožniť jej ten prístup hneď. A dúfať, že popri rôznych iných skutočnostiach bude aj táto kamienkom v mozaike, čím tiež
pomôže tomu, aby začala vznikať dôvera vo vzťahu.
Babo, raď. Rozhodol som sa pre druhú možnosť a na umožnenie prístupu bezprostredne nadväzovala moja PROSBA o to, aby z času na čas reálne do mojich komunikácií nahliadla. Napriek všetkým zábranám atď., atď. S vysvetlením, že u nej či v nej CHCEM A POTREBUJEM
budovať istotu, že má spoľahlivý a detailný prehľad
o tom, s kým, za akým účelom a o čom presne si píšem.
Jasné, že v mozgu špekulanta v tejto chvíli zasvietila myšlienka, že predsa všetko sa dá zmazať. Isto. Ale rovnako je možné, aby môj “pozorovateľ” bol online presne v čase môjho četu alebo aby aspoň videl adresáta. Keby následne žiadna konverzácia s ním neexistovala, bolo by jasné, že som ju zmazal. A bolo by to celé okamžite v prdeli. A to úplne odhliadnuc od faktu, že kto takto uvažuje, ten podľa mojich vlastných skúseností nie je dostatočne zrelý na skutočne vážny vzťah a mal by s ním ešte počkať.
Z pohľadu zvonka možno pomerne ostrý a odvážny krok
Nechať takto niekomu kontrolovať vlastné “súkromie”. Ale mal by som snáď mať s tým problém? A prečo, dofrasa?!
Veď pred ňou NIČ NESKRÝVAM A NETAJÍM, lebo na to jednoducho NEMÁM VÔBEC ŽIADNY DÔVOD!
Nakoľko som zatiaľ neobjavil žiadnu skutočnosť, prečo by to snáď nešlo. Budujem si predsa s tým človekom vzťah, ktorý by eventuálne mohol trvať roky či desaťročia. Alebo vytrvať úplne. Nevylučujem túto možnosť, nech sú úvahy o nej akokoľvek predčasnými.
Zdieľam s tým človekom moje najintímnejšie záležitosti
Od informácií o tom, čo všetko som v živote navyvádzal až po moje najbujnejšie sexuálne (no aj tie životné) preferencie a túžby. Prečo, preboha, by táto osoba nemala vedieť, o čom s kýmkoľvek online diskutujem?
Pre mňa tým jediným, na čo si musím dávať pozor, je, aby som sa kamarátovi nepochválil, že sa chystám prekvapiť ju tým, že jej vycestujem naproti až do Trnavy a nie iba na Hlavnú stanicu. Lebo ináč: prekvapenie v piči. 😀 Ak by náhodou práve po ceste mrkla do môjho účtu…
Generálne vzaté: verím, že v konečnom dôsledku vyhrávam s týmto mojím prístupom dvojnásobne.
Nielenže získavam pozornosť, záujem a dôveru
(plus postupne snáď dokonca až lásku?) jedného z najdôležitejších ľudí v mojom živote (a jednoznačne úplne najdôležitejšieho v prípade, že to celé “klapne”). Domnievam sa, že v konečnom dôsledku takto získavam aj punc dôveryhodnosti v ľuďoch z môjho okolia, ktorí si prečítali tento blog.
A to všetko vďaka tomu, že nad “vecami” rozmýšľam a že
s ľuďmi v mojom živote hrám otvorene, férovo a čestne.
Poznámka pre teba, Niky: napadá ti, prečo som použil práve to ilustračné foto, ktoré som použil? Evokuje v tebe niečo? Lebo vo mne áno: veľmi príjemné zážitky z istého konkrétneho miesta.
