Minimálna mzda - alebo prečo radšej platiť dane a odvody mimo Slovenska
Andyho svet

“Dopiče otálto!” diktuje mi tento štát. Vážne

Z dôvodov, ktorých vysvetľovanie nie je na tomto mieste predmetným, som si pred istým časom našiel zamestnanie v gastronómii. Za plat rovnajúci sa: minimálna mzda. Kto ma čo len troška pozná, hovorí si v duchu, že je to nezmysel – a má úplnú pravdu, samozrejme. Napriek tomu uvedené tvrdenie sedí. Wtf…?!

Vec sa má nasledovne: reálne som zarábal, prirodzene, podstatne

viac ako je štátom stanovená minimálna mzda

aktuálne vo výške cca € 370 netto. * Mál som ju však “na papieri”. Rozumej mal som tú sumu v pracovnej zmluve a dostával som ju formou oficiálnej zálohy na účet. Všetko ostatné mi bolo

vyplácané v hotovosti na ruku bez akéhokoľvek dokladu

Čiže “na čierno”, mimo kontroly štátnych inštitúcií a mimo akejkoľvek daňovej či odvodovej povinnosti. A nepreukázateľne, čiže bez možnosti zásahu zo strany úradnej moci a tým pádom bez možnosti nápravy či nebodaj postihu zamestnávateľa.

V princípe som tým teoreticky najviac škodil sám sebe:

ukracoval som sa o veľkú časť vlastného dôchodku.

Fakt však je, že neverím, že o tých 25 a možno ešte viac rokov, kedy budem mať nárok naň nastúpiť, bude tento štát mať nejaké peniaze, z ktorých by mi čo len časť z neho vyplácal. V tomto sa spolieham len a len sám na seba a na to, ako si zariadim môj vlastný život a moje finančné toky.

Nemám záujem mudrovať či nebodaj dokonca moralizovať o tom, či je takéto fungovanie výhradne výmyslom nejakého chamtivého mozgu. V snahe ušetriť každé možné euro sám pre seba. Alebo či je k podobnému konaniu

slovenský podnikateľ v podstate nútený štátom

a jeho zákonmi. Pravda je zrejme ako spravidla niekde v strede, ale toto mňa osobne pre účely tohto blogu nezaujíma. Zaráža ma niečo úplne iné. Bol by som totiž zvedavý na to, ako si svoju

finančnú a materiálnu budúcnosť predstavujú mladí ľudia,

ktorí za týchto podmienok pracujú. A že ich nie je málo, keďže týmto spôsobom údajne funguje 99% slovenskej gastronómie aj mnohé ďalšie oblasti. Veď pri zárobku vo výške minimálnej mzdy nemá žiadny človek ani len na ďalekom chudobnom východe – a nie tu v hlavnom meste – ani tú najmenšiu šancu

získať nejaký zaujímavejší (vyšší) úver či nebodaj hypotéku.

Myslím tú ako tak rozumnú a teda bankovú, samozrejme.

Ozaj, napadá mi: žeby za nebankovými finančnými inštitúciami, ktoré z toho brutálne profitujú, boli ľudia s väzbami na štátnych mecenášov? Prevádzkuje snáď nejako viac či menej skryto aspoň niektoré z nebankovkoviek J&T či Penta? Vôbec by ma to neprekvapilo.

Ako teda títo mladí ľudia bývajú a ako do budúcnosti plánujú bývať?! Pokrytecky vzaté mal by som držať hubu a šúchať nohami. Títo ľudia

sú v tomto zmysle nútení platiť si prenájom

a je veľmi pravdepodobné, že do tejto kategórie nájomcov patria aj tí, ktorých ja sám mám na byte, ktorý prenajímam. V tomto smere by som mal uvedeným okolnostiam blahorečiť a tešiť sa. A tiež by som “nemal hrýzť do ruky, čo ma kŕmi” – a v podstate presne to týmto textom robím. I keď to mojim zámerom vlastne nebolo a nie je.

Nuž, mal by som dosť peňazí na živobytie aj bez tohto konkrétneho príjmu a tiež by sa určite našli aj iní nájomcovia veľkého 3-izbového bytu pri Kuchajde, ergo na skok od Polusu a teda v širšom centre mesta, než mladí zamestnanci s

oficiálne podstatne nižším príjmom než v skutočnosti.

Zostáva však otázka, čo je to za štát a aká budúcnosť ho čaká, keď nastavuje zákony a celý systém vlastného fungovania tak, že tým vyslovene núti vlastných obyvateľov ojebávať a odrbávať ho, kde sa len dá? Ako dlho môže niečo podobné fungovať?

Akú inú možnosť majú na Slovensku mladí ľudia

so skúsenosťami možno práve a len v oblasti gastronómie? Tu by som ako kľúčové videl slovo “Slovensko”. Možnosťou, ktorú ja vidím, teda je rýchlo sa zbaliť a “dopiče otálto”. Tým sa ale vraciame k otázke “… čo je to za štát a aká budúcnosť ho čaká, keď nastavuje zákony a celý systém vlastného fungovania tak, že tým vyslovene núti vlastných obyvateľov…” Utekať prinajmenšom na istý čas za jeho hranice, aby sa postavili finančne na nohy. A aby vo svojom najproduktívnejšom období života poplatili

desaťtisíce eur na rôznych daniach a odvodoch mimo vlastnej republiky?

Ja sám som tohto živým príkladom a mám síce vo chvíli vzniku tohto článku 41 rokov a život už dosť výrazne nastavený, nasmerovaný a zariadený. No napriek tomu neuplynie týždeň, aby som sa nezamyslel nad ideou dať do prenájmu aj byt, v ktorom aktuálne žijem, zbaliť si základné veci a po cca trinástich rokoch znova na nejaký čas odtiaľto zdupkať.


* Napokon, môže vôbec finančná správa a podobné organizácie štátneho dozoru a kontroly veriť tomu, že niekto v Bratislave – nepíšem o zvyšku Slovenska, ale čisto len o Bratislave – existuje z príjmu vo výške minimálnej mzdy? Pri miestnych cenách služieb, nájmu atď.?!

Autora tohto webu môžeš vidieť optikou podľa tvojej vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo drzého až arogantného tetovaného holohlavého grázla, ktorý pôsobí v erotickom priemysle, bol médiami titulovaný jeho guruom a za jednu zložku dokonca stíhaný. Dá sa v ňom však vidieť aj pokorného a duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov - v presvedčení, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému, držiteľa Diamantovej Janského plakety za viac než 80 bezplatných darovaní krvi, komunikujúceho na vysokej úrovni - keď aj bez servítky pred ústami, šikovného "textára" - blogera, copywritera a tak trocha snáď aj spisovateľa… Voľba uhla pohľadu, tak ako podľa jeho osobného presvedčenia všetkého v živote, je len a len na tebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *