Dva prvky v slovenských zákonoch ma privádzajú do zúrivosti. Okej, kecám. Je takých celá hromada, ale o týchto dvoch ma baví písať blogy. A kecám aj v tom, že by ma naozaj až tak vytáčali. V podstate sú mi ľahostajné, lebo sú to skutočnosti, ktoré nedokážem ovplyvniť a preto ich neriešim nijako viac než tak, že sa nad nimi z času na čas zamýšľam. Jedným takým prvkom je povolanie sprostredkovateľ/kupliar.
Dávno som tieto prvky v maximálnej prijateľnej miere akceptoval a naučil som sa s nimi žiť. Môj názor na ne si však pre seba nenechám. Zastávam totiž zásadu, že čo ma serie, to poviem/napíšem na plné gule a bez servítky pred ústami.
Tak za prvé: som jediný, komu zostáva rozum stáť nad faktom, že
súložiť a zbierať sexuálne skúsenosti praxou je legálne
od pätnástich. Ale pozrieť si porno a teda poučiť sa teoreticky (skôr než narobím kopu často nenapraviteľných chýb) smiem až od osemnástich rokov?!
Má tento paradox nejakú hlbšiu logiku, nejaký skrytý význam, ktorý mi snáď zostáva skrytý? Lebo ak nie – čo výrazne predpokladám – tak je to chujovina najhrubšieho zrna, o zmysle ktorej ma nikto nepresvedčí.
Ďalším nezmyslom v mojich očiach je znenie zákona 367 o tzv. kupliarstve. Je obrovskou škodou, že náš zákon na rozdiel od mnohých iných štátov EÚ vrátane susedných Čiech či Rakúska nerozlišuje
medzi pojmami sprostredkovateľ, kupliar a pasák.
Citujem wikipediu napriek tomu, že mám veľmi vážne výhrady k tomu, ako tento odsek (celý článok som nečítal) nejaký prispievateľ formuloval:
„Kupliarom na rozdiel od pasáka nazývame osobu, ktorá aranžuje alebo sprostredkuje erotické stretnutia za províziu. Pasáci často vyvíjajú na prostitútky nátlak, aby sa prostituovali alebo aby z činnosti prostitúcie odovzdávali značnú časť – províziu, ktorá môže neraz dosiahnuť až výšku kompletného zárobku prostitútky. Pasáctvo sa vyskytuje pri všetkých formách prostitúcie. Pasáci použitím násilia alebo psychickou manipuláciou (cieleným využívaním ľudských slabostí), príležitostne i nasadením drog vytvárajú závislosť a udržujú prostitútky v stave závislosti.“
Z pohľadu slovenského zákona (Rakúsko je zrejme menej „morálnou krajinou“, pretože tam sú zákony okolo prostitúcie stavané diametrálne odlišne) sú všetci sprostredkovatelia práce v erotike tou istou „pakážou“. Všetci rovnako patria do basy podľa možnosti až na tých 15 rokov, čo je pri tomto paragrafe horná hranica trestu.
Osobne poznám človeka, ktorý za pevný
denný paušálny poplatok prenajímal dievčatám byt
na výkon prostitúcie plus sem tam im dohodil nejakú tú návštevu u klienta, tzv. eskort. Nebol mu cca 9-mesačným vyšetrovaním preukázaný ani najmenší náznak správania, podobného tomu z popisu pasáka. Naopak.
Mám v rukách výpovede svedkýň, ktoré na súde potvrdili, že sa k nim vždy správal s rešpektom, s úctou a korektne. A že je im ľúto jednak to, že musia kvázi svedčiť proti nemu (i keď v konečnom dôsledku svedčili v jeho prospech a pomohli mu tým) a jednak, že týmto pádom bude chtiac-nechtiac musieť ako sprostredkovateľ/kupliar skončiť.
Napriek všetkému vyššie uvedenému mu predsa len
hrozil tiež trest až do pätnástich rokov odňatia slobody.
Vďaka možnostiam a (chvalabohu, napokon preukázaným) manipuláciám vyšetrovateľa. Čo na tom, že v konečnom dôsledku vysvitlo, že ten človek vlastne neoprávnene strávil takmer deväť (!) mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, pričom mal byť vyšetrovaný na slobode. Neoprávnene, nakoľko mu mal byť a napokon, samozrejme, aj bol udelený iba podmienečný trest.
Povolanie sprostredkovateľ, kupliar tu bude vždy
Tak ako tu vždy boli a vždy budú prostitútky. Aj medzi sprostredkovateľmi sexuálnych služieb by sa však mali robiť rozdiely rovnako, ako sa robia medzi prostitútkami. Medzi tými, ktoré jednoducho len “normálne” poskytujú svoje služby a medzi prešpekulovanými podvodníckymi kurvami, ktoré svojich klientov okrádajú, vydierajú a podobne.
Aj v ďalšom blogu sa zapodievam témou prostitúcie a kupliarstva.
