Moja práca pre korporáciu – niečo v tomto duchu malo byť námetom môjho blogu. Lenže v hlbokej podstate by bolo brutálnym zavádzaním čitateľa tvrdenie, že v mojom prípade skutočne išlo o prácu. Za to by som si zaslúžil jedine tak chrcheľ * medzi oči od každého skutočne pracujúceho človeka.
-
-
Ako nájsť ešte väčších tupoňov než ľudí tlačiacich priamo do nápisu “Netlačiť”?!
V bratislavskom Auparku – ale deje sa to veľmi podobne na viacerých miestach aj v Košiciach a určite kdekoľvek na Slovensku – je kaviareň. V jej tesnej blízkosti sa z istého dôvodu (vysvetlím) nachádza nápis “Netlačiť”. Keď v tej kaviarni človek sedí sám alebo s nejakou hovadsky záživnou spoločnosťou a teda nemá na práci nič zaujímavejšie, môže pozorovať živých tupoňov. * (Aktualizované 10. 09. 2023)
-
Ako ťa revízorka mhd (zbytočne) zlynčuje, lebo prosto môže
Nezažiť to osobne, neuveril by som. Že môže mať revízorka v mhd v hlavnom meste tak diametrálne protichodný postoj než revízor v Košiciach. Žiaľ, prekvapivo v negatívnom smere. Lebo vyznie to možno sexisticky (sám si nie som celkom istý, prečo – snáď to má niečo s princípom “matka…”): ale tak nejako by som očakával ľudskejší prístup od ženy než od muža. Krutý omyl.
-
Zlatokopky – za čo ich obdivujem a čo ma na nich mrzí. A že sa veru budeš diviť!
Mám rád jednu z najslávnejších Rytmusových skladieb “Zlatokopky”. Prosto sa mi páči atmosféra, rytmus aj text toho diela. Dobre sa počúva a rád si ju trocha vypeckujem. * Minule som si tak pri počúvaní uvedomil, za čo zlatokopky obdivujem a za čo nimi, naopak, pohŕdam.
-
Dnes ma v KE pobavilo – alebo slovník košických slov, časť druhá
Čože to tento vetrík tuto? To je nejaký fenomén…? Žeby nejaký vydrbaný košický vietor? Lebo fúka na môj vkus trooošku často a máličko zbytočne silno. Toť moje dojmy po prvých pár dňoch v metropole východu. A po prvých pár prechádzkach mestom.