Vazektómia je krok, ktorý mužovi do života prinesie len a len pozitíva. Chlap NEstratí ani štipku mužnosti či potencie, NEubudne mu ani najmenší kúsok libida a NEzostanú mu na duši a dokonca ani na tele žiadne stopy. Pretože cca centimeter a pol dlhú jazvičku, zamaskovanú buď ochlpením a/alebo stratenú v záhyboch voľnej kože semenníkov nepovažujem za stopu, hodnú zmienky. (Aktualizované 17.09.2020)
Tento článok síce vznikol už niekedy okolo roku 2016. Mal som však akúsi vnútornú potrebu aktualizovať ho a vystrčiť ho aspoň na čas znova takto do popredia.
Toto som jednoducho musel vystreliť hneď na úvod. Domnievam sa, že sú to v súvislosti
s témou „vazektómia“ najhľadanejšie informácie.
Na slovensky píšucom webe muži nenachádzajú o vazektómii dokopy nič alebo ešte o trocha menej. Nemám na mysli technické info o tom, čo presne sa kde presne rozreže a ako presne sa to zasa zviaže, aby to netieklo kade-tade. Z kontextu som tak nejako pochopil, že slovenskí chlapi majú najväčšiu hrôzu zo straty nejakej záhadnej „mužnosti“. A že je to u rôznych hipsterských a iných drsno mužne stavaných typov obava naozaj hovadsky odôvodnená…
Osobne sa domnievam, že my, chlapi sme
jednoducho tak trocha „priposratí“ z operácie ako takej.
Princíp „smrteľného soplíka“ asi nikomu nemusím objasňovať. No a tie oficiálne udávané dôvody na obavy zo sterilizácie sú len maskovaním zbabelosti pred skalpelom. Totiž, všetky tie vyššie zmienené argumenty proti riešeniu s názvom „vazektómia“ plus hromady ďalších už boli každému s čo i len minimálnym záujmom a informovaní sa o téme dávno vyvrátené ešte väčšou hromadou článkov. V mojich očiach zostávajú pevnými a nespochybniteľnými jediné dva argumenty proti mužskej sterilizácii. Prvým je vážny
záujem alebo aspoň túžba mať ešte nejaké to dieťa.
Druhým je absencia gúľ na podstúpenie zákroku (logicky, nie gúľ vo fyzickom zmysle). O ostatnom je zbytočné baviť sa.
Už pred viac ako desiatimi rokmi bol celý vazektómia ako proces
podviazania semenovodov otázkou max. dvoch hodín
od momentu vstupu na kliniku do momentu odchodu z nej. Po vlastných, prirodzene.
Čo sa bolesti týka: nech sa mi zoči-voči postaví a nahlas sa prizná osoba mužského pohlavia (lebo to nie je žiadny „chlap“), ktorá má problém zniesť dva vpichy ihlou a aj to nie do svalu, ale len do tukového podkožia. Nič iné totiž necítiť, resp. nie do miery, ktorá by stála za viacslovnú zmienku.
A to ani po zákroku. Nejaké citeľné ťažkosti, opuchy, podkožné výrony, pichanie vo vnútri (údajne zo stehov na semenovodoch – to už je čo za hovadinu?!) ani nič podobné sa nedeje.
Už nejaké dve hodiny po operácii s názvom „vazektómia“ nemá operovaný problém šoférovať. Pokým náhodou nemá extrémnu citlivosť na analgetiká a neomdlel dodatočne už cestou k autu.
O tom, čím je vlastne vazektómia z lekárskeho hľadiska, písať nechcem. Lebo článkov na túto tému je aj na už zmienenom „slovenskom webe“ hromada. Namiesto toho zodpoviem pár otázok, ktoré mi ohľadne vaektómie svojho času položila istá kamarátka. Zaujímalo ju napr., či sa mužovi
po vazektómii zníži libido, či utrpí jeho chuť na sex.
Žiaľ, nie. Fakt je, že niečo podobné by mnohým „moderným“ mužom padlo dosť vhod. Ale nie. So vzťahom k sexu podviazanie semenovodov a tým spôsobená neplodnosť ani nepohne. A úprimne napísané, vlastne ani nevidím súvislosť. Príde mi to rovnako absurdné ako očakávať, že sa niekomu zmenší chuť na cigaretu, keď sa rozhodne nosiť športové oblečenie.
Prečo sa vôbec niekto rozhodne dať sa sterilizovať nezvratným zákrokom, ktorým vazektómia je? Kde začať…?! Nuž, čo ak niekto jednoducho necíti potrebu priviesť na tento
preplnený svet silou-mocou ďalšie dieťa.
Keď je ich tu toľko, ktoré by sa šanci žiť v usporiadanej rodine a pod niekoho ochrannými krídlami určite prinajmenšom potešili. Práve o tom hovorím v tomto kratučkom videu o mojej vazektómii.
Napriek rečiam o negatívnom demografickom vývoji, ktorý spôsobí, že na moju penziu (ha-ha-ha) údajne nebude mať kto robiť, striktne zastávam názor, že
zemeguľa sa doslova šialeným tempom premnožuje.
Na začiatku nášho letopočtu, teda v roku 0 nás bolo smiešnych 170 miliónikov. Okolo roku 1900 (ubehli takmer 2 tisícročia) to boli necelé dve miliardy, po ďalších 50 rokoch necelé tri, no a na prelome tisícročí (čiže zasa po uplynutí polstoročnice) už TAKMER SEDEM MILIÁRD (!) ľudí.
Pokým teda v prvej polovici minulého storočia pribudla JEDNA miliarda hladných krkov, v tej druhej pribudlo miliárd ŠESŤ. Za päťdesiat rokov! Treba k tomu niečo dodať? Navyše, kto z nás, aspoň relatívne mladých ľudí
skutočne verí v nejakú penziu od tohto štátu?
Ale no tak… Osobne som pevne presvedčený o tom, že pri dnešnom tempe už o nejakých 10, max. 20 rokov budú fondy sociálnej poisťovne dávno kompletne a spoľahlivo rozkradnuté. A kde je ešte čas toho môjho nástupu na dôchodok…
Ergo, nech to znie akokoľvek pragmaticky, sprosto, nepochopiteľne či šialeno, priviesť na tento svet (ďalšie) dieťa je v prípade mnohých mužov v skutočnosti iba uspokojením pudov nejakej (jeho) ženy. Toť MÔJ názor. Ukameňuj ma, slniečkár.
Ako sa v jednom vystúpení vyjadril jeden z mojich najobľúbenejších stand-up komikov Michael Szatmáry:
„Je nás osem miliárd. Naozaj považujeme deti za ‚zázrak‘?! Veď my sme pre zemeguľu vírus!“
Je to vtip, samozrejme. Ale ak sa dokážeš na vec pozrieť s nadhľadom: nie je vtipným práve preto, že je až hrôzostrašne na zamyslenie? 🙂
Vazektómia je dokonalo neškodnou antikoncepciou
a spolu so ženskou sterilizáciou aj tou najspoľahlivejšou, akú dnešná medicína pozná. Vývoj tej mužskej sa za ostatných desať rokov nijako, ale doslova nijako nepohol a najdôveryhodnejšou ženskou (mimo tej definitívnej a teda zmienenej sterilizácie) je hormonálna. A tá je takou, akou je – čo si budeme navrávať: prosto farmakologický „sajrajt“ s hromadou viac alebo menej verejne známych nepriaznivých vedľajších účinkov.
Pragmaticky vzaté, partnerka vazektómiou „poriešeného“ chlapa by mu vlastne mohla a mala byť vďačná za to, že ju definitívne ušetril užívania hormónov. Neprirodzených, škodlivých, zanechávajúcich často nezvratné devastačné stopy na organizme.
Na Slovensku je z mne nepochopiteľných príčin mužská sterilizácia/vazektómia málo preskúmaným strašiakom, zatiaľ čo tutohľa u susedov na Novom Zélande sa nadpolovičná väčšina (skutočne až 55 percent) pánov vo veku nad 40 rokov necháva operovať. A v Spojených štátoch (Bože, to naozaj žijeme až v takej prdeli sveta?)
je vazektómia niečím podobne bežným ako obriezka.
A tu zasa natrafila kosa na kameň, pretože aké percento „priposratej“ mužskej populácie u nás urobilo a robí tento zdravotne, hygienicky, bezpečnostne a aj esteticky maximálne pozitívny krok? Neviem to presne (podľa podobných štatistík, ktorých som sa dopátral, môj osobný odhad je medzi 10-timi a 15-timi percentami), ale spýtam sa inak: koľko obrezaných mužov ty osobne poznáš? No vidíš, a hneď máme lepšiu predstavu, však? 🙂
Úplne na záver taký môj malý tip. Podľa štatistiky príde cca v jednom prípade z 10 tisíc k obnoveniu spojenia vajcovodov. Tým k ich opätovnému spriechodneniu. Čím sa vazektómia ako forma antikoncepcie stáva neúčinnou, samozrejme. Ako poistku proti tomuto chodím ja osobne zhruba raz do roka na spermiogram. Jeho čistota čo sa výskytu spermií týka mi dáva istotu, že u mojej partnerky k neplánovanému počatiu určite nepríde (aspoň nie so mnou). Odporúčam. Sex je s tým vedomím ešte pohodovejší.
Titulné foto je z dielne Dávida Mahúta, modelom je (drzo) moja vlastná maličkosť.
