Dlhé roky mi vôbec nenapadlo skúšať zvládnuť bolesť hlavy bez liekov. Veď máločo je jednoduchšie, než kopnúť do seba jednu (no, bodaj by…) fialovú tabletku, počkať tak hodinu a mať nepríjemnú starosť zasa na čas vyriešenú. Problém som však ja osobne videl inde. Totiž, nie som tak celkom zástancom riešení, ktoré vlastne v skutočnosti VÔBEC NIČ NERIEŠIA.
Napokon, lieky ani nič riešiť nemajú. Účelom lieku je uľaviť ti v danom momente a presvedčiť ťa o tom, že ti nič iné nepomôže. Preto sa vývoj sústredí na tzv. doživotné medikamenty. Ak ti to znie ako konšpirácia, jeb na to a nestrácaj – tu ani nikde inde – čas čítaním. Veď médiá “hlavného prúdu” ti to “vysvetlia”, či si to želáš alebo nie. 🙂
Bolesti hlavy ma trápili už od puberty. Veľmi sporadicky a to je zrejme pomerne normálne. Prosto, stáva sa. Stačilo 30 minút si zdriemnuť a bolo po probléme. Niekedy okolo mojich 25-ich rokov som zistil, že funguje káva. Časom ani tá už nezabrala vždy a bolo treba dať si polovicu tabletky. Ani už neviem, akej presne – nejakej bielej. Postupne to bola celá biela tabletka a bolo treba prejsť na slávne ružové. Dvestovky, neskôr štyristovky (ak si správne spomínam na to značenie). Najprv jedna, potom dve, postupom času ich na úplné potlačenie bolesti hlavy bolo treba zo päť.
Zvládnuť bolesť hlavy bolo potrebné “predpisovo”
Myslím tým liekmi na predpis, keďže voľnopredajné dávno nestačili. Resp. vziať naraz 5 ibuprofenových tabletiek už mi prišlo dosť drsné. Pečeňové testy som, vďakabohu, vždy mal bez nálezu. (Moje telo tak nejako neberie vážne fakt, že mám 46 rokov. Úplne drzo si dokonalo funguje a podľa meraní je v stave 20-ročného. *) Ale
stotožnený som nebol už s tým množstvom ibalginu,
o výrazne silnejšom quareline na predpis ani nepíšuc. Vývoj bol podobný: najprv jedna tableta, neskôr dve. Časom tri naraz povedzme dopoludnia a nakoľko málokedy to pomohlo finálne, tak ešte zo dve v priebehu odpoludnia a/alebo večer.
* Niekedy sa cítim aj intelektuálne zrelý na taký nejaký vek. Čo síce nie je ideálne – ale napokon, zodpovedný som iba sám za seba, takže to v princípe nemá komu vadiť.
Žil som práve v Košiciach, keď som si uvedomil, že úplne zvládnuť bolesť hlavy už mi trvá dva, tri a niekedy ešte viac dní. Že by asi bolo načase odhaliť príčinu. Nechal som si vyšetriť všetko možné. Navštívil som všeobecného lekára, neurológa aj ortopéda. Urobili mi kadejaké testy vrátane MR hlavy. Samozrejme, že nenašli absolútne nič. Ako píšem vyššie: podľa všetkých výsledkov moje telo nerieši môj vek, drzo šliape úplne bezchybne a je v stave mladučkého chlapa.
Zámerne vysvetľujem až takto detailne moju anabázu týchto trampôt. Na pochopenie, že som na ňu bol naozaj odborníkom a že nepíšem o niečom, o čom v skutočnosti hovno viem. Teraz už ale k tomu, ako zvládnuť bolesť hlavy bez liekov, bez dotovania farmakologického priemyslu.
Štvalo ma síce, že sa tak napchávam liekmi. No ešte stále mi tak nejako nedochádzalo, že by som možno mohol a mal hľadať iné riešenie. Zvlášť, keď asi na všetky ostatné stránky môjho života ho mám alebo bezprostredne objavujem. A vtedy sa spojili dva rozhodujúce faktory.
Faktor jedna
Prišla mi esemeska od zdravotnej poisťovne, že mám nárok na bezplatnú kompletnú preventívnu prehliadku. Vtedy mi to ešte, žiaľ, prišlo ako celkom dobrý nápad. Že teda veď prečo si nenechať potvrdiť, aký zdravý po všetkých stránkach som. A nechať si predpísať quarelin do zásoby, hneď dve alebo tri balenia – nech mám zásobu na nejaký čas.
Faktor dva
Vypočul som si ďalšiu z relácií “Duše K“, kde skvelý, fascinujúci a pre mňa neopísateľne inšpirujúci človek, akým je český herec Jaroslav Dušek, hovorí okrem iného o tom, že on už cca 30 rokov nezobral žiaden liek. Hneď mi síce napadlo, že to je brilantný a obdivuhodný “nápad”, postoj a postup. Nenapadlo mi však okamžite urobiť niečo pre to, aby som nejako podobne existoval aj ja sám.
Po nejakom čase sa mi to ale v hlave predsa len poskladalo. Uvedomil som si, že predsa
normálne je zvládnuť bolesť hlavy bez liekov a nie naopak.
Rozhodol som sa, že sa zasa raz nechám inšpirovať pánom Dušekom. Že aj ja mám dostatok duševnej sily, duchovných znalostí a chápania sveta na to, aby som sa správne vyladil a opravil tak sám seba.
Aké nakupovanie liekov na bolesť hlavy do zásoby…? Čo ti to jebe?! Veď to akoby som sa rozhodol, že bolesti hlavy sú v mojom živote vždy vítané. Že som spoľahlivo zásobený občerstvením pre ne a teda majú u mňa dvere stále otvorené!
Až som bol sám zo seba trocha zhrozený, keď som si toto uvedomil. Naozaj asi všetky ostatné stránky môjho života riešim presne opačne. Vrátane tej zdravotnej. Čisto len bolestiam hlavy som kvázi uveril a bral som ich ako realitu. S ktorou sa prosto počíta a na ktorú sa treba pripraviť. Pretože je to predsa jasný, holý fakt.
A to teda nie – nie v mojom prípade, ďakujem
Na preventívku som išiel, možno naposledy v mojom živote. Taký je prinajmenšom v tejto chvíli môj plán, i keď netvrdím, že ho z nejakého dôvodu nemôžem prehodnotiť. (Apropo, výsledky ako vždy: podľa občianskeho preukazu 46-ročný chlap, v realite v cca 20-ročnom tele.) Žiadne tabletky som si však predpísať nenechal.
Netvrdím, že
odkedy som sa rozhodol zvládnuť bolesť hlavy bez liekov,
hlava ma nebolela. Všeobecne vzaté však môžem vyhlásiť, že odkedy som sa rozhodol vysadiť tabletky, moje telo sa rozhodlo prestať ma týrať. Pretože kedysi pre mňa v momente, keď ma rozbolela hlava, prestal svet existovať. Bola tu len a len moja bolesť a čakanie na to, kedy aspoň trošku zaberie to priehrštie medikamentov, ktoré som zhltol. A nesmel som si líhať ani s najmenšou stopou tejto bolesti, inak som sa zaručene zobudil s ešte silnejšou. A to nielen ráno, ale aj niekoľkokrát v priebehu noci.
Ak dnes ešte pocítim v hlave tlak, vedúci v minulosti k jej bolesti, uvedomím si to a vyriešim. Zastavím sa, uvoľním, spýtam sa môjho tela, čo mu pomôže. Či je to voňavá horúca káva, chladený energetický nápoj (nepíšem o Red Bulle za viac ako euro, pretože absolútne presne ten istý efekt má Kong Strong z Lidla v akcii za 29 centov – presne v kontexte môjho prístupu ako ušetriť 20 eur ročne) alebo jednoducho tri kopčeky zmrzliny ako naposledy. * To aplikujem a na (nastupujúcu) bolesť sa vykašlem. Nemyslím na ňu, nesústredím sa na ňu.
* Áno, mňa hlava spravidla začne pobolievať ako varovanie toho, že sa nejakým spôsobom prehrieva. Psychicky, nie fyzicky. Že vyžaduje schladenie. Dnes ešte neviem, čo presne to znamená, no prídem aj na to, samozrejme. V každom prípade, chladenie u mňa funguje.
Nevenujem pozornosť niečomu, čo v mojom živote nechcem
Presne ako ju nevenujem rôznym problémom, lebo ani tie vo svojom živote nechcem. Pozornosťou sa nič nerieši, iba sa niečo neželane živí, kŕmi. A živiť chcem v mojom živote a v mojom svete pozitívne veci. Nie bolesť hlavy a kadejaké sračky.
Zvládnuť bolesť hlavy bez liekov jednoznačne ide
Som toho živým dôkazom, nie je na tom tvrdení čo riešiť. Pre mňa je to holý a neotrasiteľný fakt. Ak ma čo len minimálne poznáš, vieš, že občas síce trepem pičoviny, ale toto je niečo, čo myslím úplne vážne. Napokon, aj to tak, na rozdiel od iných vecí, podávam.
Pre mňa jednoducho bolesť hlavy v tej forme, v akej som ju poznal – údajne to nebola migréna, tá má inú charakteristiku – skončila v momente, keď som sa ja rozhodol rozlúčiť sa s ňou. Nebojovať s ňou tabletkami, neubližovať tým (prinajmenšom potenciálne) vlastnému telu.
A neživiť farmaceutickú loby, ktorá na nás každú chvíľu niečo skúša. Chrípky vtáčie, prasacie, kravské (myslím BSE) a aktuálne kovid. * Jednoducho rozhodnúť sa. Funguje to. A keď to funguje mne a funguje to na bolesti hlavy, môže a bude to fungovať komukoľvek a na čokoľvek. A to vlastne do tohto blogu stačí.
* Ktorého existenciu nepopieram, aby ma niekto nepochopil nesprávne. Prekonali ho pravdepodobne moji rodičia, určite sestra a zrejme aj jej dve deti (otestovať na protilátky sa následne nechala iba sestra, pri ostatných usudzujeme na podklade príznakov). Keď som ich v priebehu ochorenia išiel navštíviť, pričom sme spolu takmer úplne normálne trávili čas (bez rúšok, prirodzene), na rovnakom princípe som sa rozhodol, že odídem zdravý. A tak aj bolo/je.
Posledná poznámka. Zvýraznil som v texte všetky relevantné “rozhodol (som sa)”. Pretože vo svojej hlbokej podstate presne a len
o tom tento článok je: o rozhodnutí sa, ako chcem žiť.
Preto mám podľa mnohých okolo mňa také “šťastie” v živote na všeličo. Rozhodol som sa veriť, že na mňa dohliada anjel strážny (Boh, osud, vyššia moc, univerzálne vedomie – nazvi si to, ako chceš, je to stále jedno a to isté). A rozhodol som sa veriť, že karma pre mňa chce to najlepšie, čo sa dá – ak sa rozhodnem akceptovať to. Takto funguje môj život.
Zdrojom titulnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by som robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.
