Pred viac ako dvoma rokmi som napísal blog o tom, akú partnerku si dokážem predstaviť po mojom boku. Jeho pointou v princípe bolo, že by mala byť silno sexuálne založená, erotikou a sexom by sa musela baviť podobne ako ja. To všetko na to, aby sme mohli spolu viesť naozaj úprimný vzťah. V ktorom by sme obaja nielenže nemuseli mať obavy prejaviť akékoľvek naše (sexuálne) túžby a sny. Naopak – vzťah, kde by nám náš náprotivok s ich realizáciou vyslovene pomáhal. Keď by aj pre doslova celú spoločnosť bola takáto predstava – a realizácia dupľom – absolútne neprípustnou, poťažmo zvrátenou. No a dnešný blog bude o tom, ako vesmír žartuje.
-
-
Keď žena z tvojho pohľadu nedokáže vyčítať, či ju chceš „pomilovať alebo zabiť“
Dnes iba také interné * zamyslenie sa. O tom, čo sa stalo s (mojím) svetom, že sa mi taká chujovina – dnes sa výnimočne ospravedlním za vulgarizmus hneď v druhej vete, ale nešlo to inak – ako prostý medziľudský očný kontakt stala až nepochopiteľne vzácnou. A ako som si jeho absenciu vlastne ani neuvedomil do momentu, keď sa mi ho zrazu nečakane dostalo.
-
Zasahovanie do súkromia partnera – alebo kde sa vlastne začína nevera?
Existuje jedna, i keď zďaleka nie jediná téma v rámci partnerského spolužitia, ktorá mi vráža špendlík pod necht pri každom jej počutí. A síce „(ne)zasahovanie do súkromia“ partnera, inými slovami niečo ako „zachovanie (jeho) diskrétnej zóny“. Čo to, kurva, je? A kde to má hranice?! (Pôvodne publikované 16. 12. 2016)
-
Dôvera medzi partnermi: budovať ju – alebo jebať * a iba sa jej dožadovať…?!
Témy ako napr. budovanie dôvery medzi partnermi mám zvlášť rád. Jednak z dôvodu, že vzájomnú dôveru osobne považujem za jeden zo zopár základných stavebných prvkov vzťahu ako takého. A tiež preto, že pre mňa samého z titulu toho, čomu sa venujem a prvkov môjho fungovania – minulého aj aktuálneho – nie je ani omylom jednoduché dôveru partnera (v mojom prípade explicitne partnerky) získať. (Pôvodne publikované 01. 04. 2017)
-
Ako niekedy padáme na zadok z toho, s kým sme to vlastne celé tie roky žili
Je to trocha smutné, kontraproduktívne, no najmä výrazne nepraktické. Žiaľ, skúsenosti – vďakabohu, viac tie sprostredkované než vlastné – mi hovoria, že hlboký, úprimný, taký ten skutočný charakter partnera človek spravidla spozná až po rozchode. Alebo ho v tej chvíli aspoň otestuje riadnou zaťažkávajúcou skúškou.
