„… Lebo mi za to nestojíš.“ V podstate nadpisom tohto článku a jeho prvou vetou diskutujem sám so sebou, kvázi odpovedám sám sebe na nevyslovenú otázku. Pretože vieš si snáď predstaviť iné vysvetlenie toho, prečo by tvoj partner nemal mať záujem poskytnúť ti nejaké dôkazy dôvery voči nemu? Ak áno, daj mi vedieť.
Budem písať úplne subjektívne. Ja osobne mám za sebou minulosť, v ktorej figurujú isté faktory, pre potenciálnu partnerku nie práve ideálne na vstup do vzťahu so mnou. Tie faktory sú viaceré a ja som si ich vedomý. Na tomto mieste sa nimi nebudem zapodievať, tento text nie je o nich a ak si na ne zvedavá/ý, mrkni napr. tento blog.
Domnievam sa, že každý má na konte nejaký taký faktor, lebo máloktorá svätica či mních má účet na Tinder-i. (Tým sa snažím vtipným spôsobom vyjadriť, že nestoja o zoznamovanie.) K dispozícii teda
zostávame len my, bežní skazení smrteľníci
s našimi hriechmi – súčasnými aj minulými.
Pri zoznamovaní sa vidím dve možnosti. Za prvé: priznať tieto faktory a potom buď dúfať, že budú potenciálnemu partnerovi ľahostajné alebo sa snažiť presvedčiť ho o tom, že mám nárok na reparát. Za druhé: zatajiť ich a nechať ich vyplávať na povrch neskôr (vždy k tomu príde – čítaj tento článok v novom okne). Čo je potom ešte väčší prúser po viacerých stránkach, prirodzene.
Tie moje faktory boli v časoch, keď sme sa s mojou bývalou priateľkou Dominikou pomaly a nič netušiac (lebo sme až cca po pol roku známosti prišli na to, že sa navzájom chtiac-nechtiac namotávame) dávali dokopy, verejne známe. Dobre o nich teda vedeli aj dve jej najbližšie osoby, s ktorými nami ešte nepozorovaný vznik nášho vzťahu na kamarátskej báze konzultovala.
Zúrivo ju odrádzali. Pochopiteľne. Ani najmenej im to nezazlievam. Sú to ženy ergo svojím spôsobom kritickejšie k mužom než my, muži samotní a navyše mali úplnú pravdu. Bol som vyslovene rizikovým partnerom do vzťahu.
Môjmu najostrejšiemu faktoru som osekal pazúriky tým, že som úplne ukončil istú moju zárobkovú činnosť. Nezlučiteľnú s vážnym vzťahom, nech som si dovtedy nahováral čokoľvek. Napriek tomu dodnes musím Dominiku presviedčať, že niečo nie je tak, ako sa jej to možno na prvý pohľad zdá a že by si mala nechať vec vysvetliť aj mnou. Je to niekedy otravné, to áno. Netajím sa tým a Dominika si je toho sama dobre vedomá. 🙂 Ale nevadí mi to. Zastávam totiž dosť ostro postoj, že
partnerovu dôveru si treba reálne zaslúžiť.
Keď aj kvázi denno-denným opakovaním, vysvetľovaním, uisťovaním. Presne preto považujem vyjadrenie typu „Ak mi neveríš, presviedčať ťa nebudem“ za čistý alibizmus. Rozhodnúť sa dôverovať niekomu, kto mi nedal dôvod veriť mu, to je v mojich očiach nezmyselný hazard alebo neskúsená naivita. Až keď presvedčím, že je na to dôvod, vtedy som si dôveru zaslúžil a môžem ju očakávať či vyslovene vyžadovať. Viac o tejto téme píšem v tomto blogu (nové okno prehliadača, samozrejme).
Pokým som nepresvedčil a už partnera odbíjam podobným vyjadrením,
nezáleží mi na ňom dostatočne alebo som na to lenivý.
Prípadne už mám v úmysle nejakým spôsobom mu klamať. A to je vlastne všetko to isté.
Isto, že príde štádium, kedy tak nejako získam nárok na partnerovu dôveru. Ale na to musí uplynúť kurva čas a spoločné skúsenosti! Chce to NIEČO (veľké písmo som použil zámerne) spolu prežiť, aby som mohol v prípade nejasnosti oponovať: „Nezaslúžim si snáď tvoju dôveru? Nepresvedčil som ťa ešte, že mi môžeš veriť?“ Rôzne prešľapy vrátane tých úplne drobných tento čas radikálne predlžujú. Oprávnene. Tým chcem napísať, že
dôvera k partnerovi by mala stáť na skúsenosti
a nie na rozhodnutí veriť mu. Údajne preto, lebo je to partner, ktorého som si vybral… Aj keď som si ho JA vybral (isto, nikto mi ho nevnútil), má ten človek v mojich očiach nepopierateľné právo na dôkazy dôvery. A ja detto, samozrejme.
Vyžadovať dôkazy dôvery je inteligentné
a svedčí to jednak o skúsenostiach a jednak o tom, že nad vzťahom a nad partnerom uvažujem. Iba „jednoduchší“ človek (nechcem ostro hodnotiť) alebo neskúsená naivka verí partnerovi preto, „lebo sa to tak patrí“.
Na vysvetlenie pre toho, kto uvažuje nad významom titulky: tie eskalátory majú byť (chabou) symbolikou behu na dlhú trať, ktorým je budovanie vzťahu. Klišé, viem. A čo?!
