Nerobím to často, ale občas aj mne napadne zamyslieť sa nad tým, čo je vlastne mojím zmyslom života. (Neľakaj sa – o ničom otravne, poťažmo až odpudivo filozofickom tento blog nebude.) Čo je takým mojím akoby cieľom, k čomu má smerovať moja snaha a celkovo môj pobyt na zemeguli. Po nejaký čas som sa domnieval, že je to jednoducho zábava. Najnovšie som si však uvedomil, že je to skôr samotná radosť zo života.
Dostal som sa k videám českého športového kouča Mariana Jelínka. Napísal by som, že som sa k nim dostal náhodou.
Takéto udalosti však nepovažujem za náhodou
Keď aj nechcem striktne tvrdiť, že náhody neexistujú. Bol za tým nejaký ten tzv. vyšší zámer, že sa mi myšlienky, názory a skúsenosti prezentované týmto človekom dostali do života. Nepotrebujem skúmať, aký zámer presne za tým je. Zatiaľ počúvam nahrávky, nechávam to pracovať v mojej hlave – a časom sa ukáže. Takto ja osobne pristupujem k mnohému z toho, čo sa mi v živote deje.
Údajne robím dojem – a skutočne ním som – spokojného človeka, ktorý má väčšinou dobrú náladu. Je to zrejme tým, že mi radosť zo života robia rôzne maličkosti.
Že sa dokážem z kadečoho tešiť. Že si dokážem užívať a vychutnávať úplné pičoviny ako slnko, štebot vtákov, včelu na kvetine, nové púčiky na stromčekoch na balkóne, vydarená epizóda sledovaného seriálu atď. Že som v tomto zmysle šťastným človekom, lebo mi to bolo dané do vienka, ako sa hovorí – schopnosť mať radosť zo života, tešiť sa z detailov. Nie je to pravda.
Resp. niečo na tom je, no nie je to úplne tak,
že by som bol jednoducho obdarený nejakým talentom.
Zmienený Marian Jelínek sa domnieva, že mať radosť zo života je schopnosť. Ktorú je potrebné cielene rozvíjať. Jeho vysvetlenie dáva zmysel a ja ho ohromne rešpektujem (Mariana aj to vysvetlenie). No ja osobne, ergo sám za seba to vidím trošíčku inak.
Pre mňa je radosť zo života rozhodnutím, voľbou
Pretože všetci vidíme, keď je vonku slnečno alebo keď krásne prší. Všetci počujeme nádherný škrekot strák. Všetci evidujeme fascinujúcu usilovnosť včiel. Ja – a netvrdím, že iba ja – som sa rozhodol tešiť sa z toho všetkého. Vychutnávať si každý jeden tento prvok a to od rána do večera. Rozhodol som sa – a toto už môže byť práve tou schopnosťou – sústavne aktívne hľadať takéto prvky okolo seba a tešiť sa z nich.
Uvedomovať a umocňovať si tým onú radosť zo života
Totiž mne samému radosť zo života (u)robilo aj samotné spísanie tohto totálne zbytočného pamfletu. O ktorom vlastne ani nepredpokladám, že ho niekto dočíta do konca. Potešil som sa v momente, keď mi napadlo, že ho spíšem, že hodím tieto myšlienky na blog. (Na môj, žiadny iný by o ne nestál.) Tešil som sa cestou pešo k cca 3 km vzdialenej kaviarni, ako si sadnem na slnečnú terasu a spíšem to. Radosť zo života mi robila predstava svojím spôsobom až úboho obyčajného obyčajného espressa. Toho, ako ho budem popíjať a s blbým úškrnom len tak pozorovať život okolo mňa. V pauzách medzi písaním.
Teším sa zo vzniku blogu bez ohľadu na to, či si ho niekto prečíta. To je mi úplne ukradnuté od momentu, kedy som začal rádoby blogovať. Sériou vlastných rozhodnutí som si nastavil veci tak, aby mi to mohlo byť jedno. Aby som písal len pre radosť, pre radosť zo života a písania ako takého.
Moja radosť zo života je mojím rozhodnutím,
nie je podmienená žiadnymi takýmito vonkajšími okolnosťami. Je to čisto a výlučne moja voľba. Pretože to tak chcem. Lebo som sa rozhodol, že mojou voľbou je a bude radosť zo života. A pretože som sa rozhodol žiť sám a nemusieť sa zapodievať starosťami o partnerku, vzťah či nebodaj – čisto iba v zmysle starostí – o dieťa. Že sa niekedy cítim trocha sám, to beriem ako daň. Ono totiž asi za všetko sa nejaká platí. Ja platím takúto, no som ušetrený iných starostí. Platím za sex, no som ušetrený hádok, sporov a strastí partnerského života.
Je to všetko moja voľba, moje autonómne rozhodnutie
Rovnako to, že chcem mať od rána do večera a to 365 alebo 366 dní v roku radosť zo života.
V istom zmysle nepíšem takéto blogy rád. Sám mám niekedy dojem, akoby som v nich teba ako čitateľa tak trocha poúčal. A na to sa necítim. Avšak v konečnom dôsledku je len a len tvojou voľbou a rozhodnutím, či si môj text prečítaš a čo si o ňom budeš myslieť.
Zdrojom titulnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by som robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.
