Práca na východe je. Napriek tomu tu kopa ľudí nerobí a ďalšia kopa má kopu kadejakých problémov v tejto súvislosti. A ja dnes už viem, čím to je. Zbytočne veľa ľudí tu totiž má zbytočne veľa problémov okolo roboty.
Po 37-ich rokoch života v hlavnom meste som sa presťahoval do Košíc. V domnení, že okrem iného v momente, keď prídem s ponukou práce, budú sa záujemcovia len tak sypať. A že bude možné stlačiť náklady na zákazku (akúkoľvek), pretože pracovná sila je tu lacnejšia než v Bratislave. Hm, sa zobuď.
Idem priamo na konkrétne príklady.
Práca na východe 1, ponuka: kladenie podlahovky
Chcel som v mojom byte v metropole východu vymeniť dlažbu v dvoch miestnostiach za plávajúcu podlahu. Hovoril som si, že práca na východe je žiadaná, tu sa rýchlo nájde niekto šikovný, kto to spraví za veľmi priaznivú cenu.
Trvať to skutočne netrvalo dlho, ale ponuky sa pohybovali okolo sumy € 500. Nie som stavbár, nedokázal som to zhodnotiť úplne relevantne. Napriek tomu sa mi tá suma zdala za prácu nanajvýš ak na 2 dni pre 2 ľudí trocha vysoká. Kladenie podlahovky nie je práca, na ktorú treba maturitu – i keď potrebu odrobnosti nespochybňujem a „hocikomu“ by som to urobiť nedal. A vybúranie dlažby mi príde ako práca vyslovene nekvalifikovaná, čisto manuálna. (Dokonca som bol pripravený pomôcť vlastnou manuálnou nekvalifikovanou silou.)
Nakoniec sa našiel človek, ktorý sa zdal byť kompetentným. Jeho ponuka: € 100, práca od rána do večera, možno doladenie na ďalší deň ako časová rezerva. To už mi znelo ako „práca na východe podľa mojich predstáv“. Lenže…
V tejto chvíli v predmetnom byte už 14-ty mesiac bývam a dlažba je tam, kde bola pri jeho kúpe. 🙂 Po mesiaci ťahaníc som natrafil na človeka, ktorý mi môj zámer vyhovoril napriek tomu, že sám mohol mať záujem túto zákazku realizovať. A dodnes v pivnici obchádzam rezačku na parkety, ktorú si pôvodný majster priniesol po našej ústnej dohode. A ktorú zjavne vyše roka nepotrebuje pre prácu. (Mimo plávačky, ktorú som na ten účel kúpil a ktorá sa bola dala eventuálne vrátiť do mesiaca.)
Práca na východe 2, ponuka: výroba nábytku na mieru
Na podklade osobných referencií som sa predbežne dohodol so šikovným domácim (rozumej východniarskym) majstrom. Na výrobe kompletnej kuchyne a dvoch vstavaných skríň. V priebehu najbližších dní som postupne špecifikoval moje predstavy: takmer všetko čisto biele, vysoký lesk, (samozrejmá) kvalita a precízne prevedenie. Áno, (bol) som náročný, lebo viem, že taký nábytok sa Dá vyrobiť a ja som (bol) pripravený adekvátne zaň zaplatiť. (Je to potvrdené: dnes ho skutočne Mám.)
Majster sa začal mierne vykrúcať a vyhýbať finálnemu potvrdeniu a pevnej dohode. Až napokon vysvitlo, že mu údajne – info z druhej ruky, no z maximálne hodnoverného zdroja – prídem ako prehnane náročný.
Nebolo na to čo povedať a zákazku nakoniec dostala česká firma. (Áno, českej firme sa oplatilo realizovať zákazku v Košiciach…) Tá urobila najlepšiu cenovú ponuku a seriózny, kompetentný dojem. S nábytkom som na 99 % spokojný, ergo moju „prehnanú náročnosť“ dokázal niekto uspokojiť.
Žiaľ, nie niekto z východu. A nemyslím si, že by to bolo tým, že by tu snáď neboli majstri, dostatočne odborní na výrobu toho, čo som vyžadoval.
Práca na východe 3, ponuka: sexy hosteska/promotérka
Ponúkol som džob v Košiciach pre dobre vyzerajúce mladé dievča. Podmienkami bolo nemať problém s tým, prezentovať sa vyslovene sexy a byť komunikatívnou. Pevný základ € 30 netto za jeden (zároveň jediný) pracovný deň plus provízia € 2 z každého predaja. Strava a pitný režim poskytnuté zamestnávateľom.
Pod ponuku naskákali lajky v podobe rehotajúceho sa smajlíka
Natoľko zábavnou sa moja ponuka východniarkam zdala byť. Reflekcia minimálna až žiadna. Napadlo mi, že som možno jednoducho ponúkol nízku odmenu. (Nemôžem vyskakovať, sám som na predmetnom tovare stále ešte niekoľko tisíc eur v mínuse. I keď viem, že je to iba otázkou času – ale predsa.)
Skúsil som teda absolútne fiktívne, čisto za účelom prieskumu, ponúknuť to isté – v Bratislave. Škoda, že som si neurobil náhľad na tú hromádku ponúk, čo mi zaplnila messenger-ovú schránku. A to rovno s fotografiami záujemkýň, vrátane takých výrazne „sexy“.
Sorry, baby. Samozrejme, všetko som seriózne/diskrétne zmazal.
Práca na východe 4, ponuka: tlač knihy
Tento príbeh bude úplne stručný. Chystal som sa vydať knihu „Radodajka – reálne príbehy skutočnej slovenskej prostitútky„. Dopyt s detailnou špecifikáciou som rozoslal všetkým vydavateľstvám, ktoré som vygooglil. Zo všetkých kútov Slovenska som dostal presné cenové ponuky s odhadovaným možným termínom dodania. Z košického štúdia Vienala s.r.o. som ako z Jediného v republike dostal odpoveď explicitne odmietavú. Citujem z mailu: „Dôvodom nášho nezáujmu je obsah knihy.“
Kniha sa dnes úspešne predáva k sieťach ako Martinus, Panta Rhei a pod. Nikto nemal problém vytlačiť ju, len vydavateľstvo z východu… Bez ďalšieho komentára.
Inzercia ponuky práce na východnom Slovensku
môže byť orieškom. Keď natrafíte na admina fejsbúkovej stránky, ktorý je… ani neviem aký vlastne, asi prosto „východniar“. Detaily som rozpísal v blogu o práci na východe, preto tu len zhrnutie v jednej vete. Tak dlho sme sa (nezmyselne) naťahovali, ako presne má inzerát vyzerať – a to už po tom, čo na 100 % obsahoval všetky požadované náležitosti v súlade s pravidlami skupiny – až mi tento človek inzerát definitívne stopol a zo skupiny „Práca na východe“ ma vyhodil.
Ako píšem v zmienenom blogu: nie som bez viny na tom, že to takto dopadlo. Lenže, kurva,
ja som reálne ponúkal prácu tam, kde jej určite nie je prebytok!
Naozaj som musel byť zmazaný zo skupiny, práve a len na to určenej?!
Idem zasa rozbehať hlavu, ktorá mi nad týmito skutočnosťami (znova) zostala stáť. A pomaličky si začnem baliť veci v zmysle plánu vrátiť sa do Bratislavy. Tam vždy bol problém s mojimi ponukami práce – ale z vysvetliteľných a obhájiteľných dôvodov. A síce keď som v skupinách s „normálnou“ prácou ponúkal privyrobenia pikantného charakteru. Na ktoré sa špecializujem. Ono nejakým spôsobom sa vždy aj v takejto skupine našiel niekto, kto na ponuku reflektoval a privyrobil si. Čiže spokojnosť na všetkých stranách.
Práca na východe je. To ľudia ju tu nechcú alebo o ňu nestoja. Alebo majú iné problémy, ktorým ja nerozumiem. A popravde, (už) ani nestojím o to, pochopiť ich.
Titulný aj ilustračný obrázok k článku mi poskytol môj dobrý kamarát Dávid Mahút.
