Húkanie sirén je v očiach exBratislavčana typickým symbolom Košíc
Bratislavčan v Košiciach

Vieš, prečo v Košiciach hučia sirény stále a po celom meste? Lebo môžu :-)

Zábavný, i keď máličko hlučný rozdiel medzi Bratislavou a Košicami je v pohybe sanitiek, policajných či hasičských áut a podobne. Húkanie sirén je v hlavnom meste počuť takmer výlučne iba na križovatkách. Zatiaľ čo v Košiciach hlavne sanitky spravidla – netvrdím, že všetky – hučia od výjazdu niekde z Havlíčkovej až po príjazd do Novej nemocnice. Ergo pri prejazde takmer celým mestom zo severu na juh.

Nepíšem to s hnevom ani so žiadnym iným zlým úmyslom či negatívnou emóciou. Húkanie sirén je neodmysliteľným koloritom skutočného mesta. Človek “kaviarenského typu” akým ja som, musí naň byť zvyknutý a musí ho akceptovať ako samozrejmú a nevyhnutnú súčasť života v meste. Ako daň za právo žiť v centre diania. Ale.

Húkanie sirén by nemuselo byť počuť trvalo

v priebehu jazdy po celej trase predmetného vozidla. Bratislavskí vodiči záchranných a zásahových áut to pochopili. Košickí, pri všetkej úcte a rešpekte ku VŠETKÝM vodičom a pracovníkom týchto zložiek, zjavne nie. Lebo keď si sanitka sviští podvečer prázdnou Moyzesovou ulicou so štyrmi pruhmi na manévrovanie, nevidím dôvod na to, aby po celý čas hučala.

Nikdy som vozidlo podobného “rýchleho nasadenia” nešoféroval a teda nezažil som na vlastnej koži, aké to je. Neviem, či je

húkanie sirén nevyhnutným, či pomáha sústredeniu

alebo či naopak jeho vypínanie a zapínanie (zbytočne) rozptyľuje vodiča. A nekritizujem za to, že ho niekto nevypína. Naozaj nie. Tak drbnutý nie som ani ja. Len sa jednoducho – a údajne úplne zbytočne – zamýšľam nad pičovinami okolo mňa. To aspoň tvrdí moja bývalá priateľka Dominika. A keď v Bratislave evidujem, že húkanie sirén vodiči sanitiek, policajti a hasiči používajú len pri približovaní sa ku križovatke či k inému (potenciálne alebo reálne) ťažšie prejazdnému dopravnému bodu, a hneď po jeho prejazde ich deaktivujú, zatiaľ čo v Košiciach začujem sanitku už zďaleka a počujem ju ešte celé minúty po jej prejazde niekde v mojej blízkosti… Tak sa prosto zamyslím, čím to je.

Možno mi to napokon niekto vysvetlí a ja budem múdrejší

A vďačný za pochopenie. Teším sa, keď veciam okolo mňa rozumiem. Lebo napr. to, prečo východniari akosi odmietajú ponúkanú prácu a to za podmienok, za ktorých ju v hlavnom meste žijúci Slováci prijímajú, som za cca rok a pol môjho pôsobenia v Košiciach nepochopil.

Ešte raz však zdôrazním že tento blog nemal byť kritikou. A už vôbec nie kritikou – predpokladám – platovo podhodnotených záchranárov a podobných pracovníkov. Tí majú môj rešpekt, úctu a vďaku.

Ktorú vyjadrujem skôr, než budem sám nejakého lekára či vodiča sanitky potrebovať. I keď bodaj by nie… Lebo prevoz mestom v hučiacom policajnom aute som zažil a stačilo mi to na celý zvyšok života. 🙂 🙂


Zdrojom ilustračných fotografií a spolu s nimi takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Médiá mi prisúdili titul "guru erotického priemyslu na Slovensku". Po bezmála 20-ich rokoch pôsobenia v oblasti zábavy skutočne viem o tejto brandži prvé aj posledné. Som označovaný tiež za "priekopníka", "znalca" a "odborníka" na sexbiznis a všetko súvisiace. Okrem toho sa však považujem aj za blogera a tak trocha za spisovateľa. Píšem od strednej školy. Nakoľko vysvitlo, že ma to nielenže baví, ale som v tom aj kurva dobrý - robím to teraz na zákazku. Stal som sa excelentným copywriterom za rozumné náklady, pretože ma to nemusí živiť a stále to vnímam ako platené hobby. Ergo som človekom, ktorý vie nielen o čom píše, ale hlavne ako to napísať tak, aby si to ty ako čitateľ na internete vôbec našiel.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *