Ako to potom neskôr v realite vyzerá, keď na chvíľu nedáš pozor na vlastné priania

Pred viac ako dvoma rokmi som napísal blog o tom, akú partnerku si dokážem predstaviť po mojom boku. Jeho pointou v princípe bolo, že by mala byť silno sexuálne založená, erotikou a sexom by sa musela baviť podobne ako ja. To všetko na to, aby sme mohli spolu viesť naozaj úprimný vzťah. V ktorom by sme obaja nielenže nemuseli mať obavy prejaviť akékoľvek naše (sexuálne) túžby a sny. Naopak – vzťah, kde by nám náš náprotivok s ich realizáciou vyslovene pomáhal. Keď by aj pre doslova celú spoločnosť bola takáto predstava – a realizácia dupľom – absolútne neprípustnou, poťažmo zvrátenou. No a dnešný blog bude o tom, ako vesmír žartuje.

Netlačil som na tú myšlienku, iba som ju vyslal a nechal pracovať. Zrejme preto bezmála tridsať mesiacov trvalo, kým si ju vesmír všimol. A povedal si: „Ale čo, niekto nám je tu mierne rozmachrovaný. Avšak niečo si prial, tak si z neho tak trochu urobíme prdel.“ A presne v zmysle porekadla „Daj si pozor na to, čo si želáš, mohlo by sa ti to totiž splniť“ mi do cesty zoslal (pre mňa) takmer dokonalú ženskú.

Nazvime ju Katarína a ukážme si, ako vesmír žartuje

Katka má 26 rokov. Je teda nádherne mladučká a mňa presne také ženy priťahujú (áno, je to pri mojom veku troška prekliatie). Po fyzickej stránke, okrem toho, že je objektívne atraktívna, je stelesnením môjho súkromného ideálu ženskej krásy: drobná, nádherne tvarovaná, štíhla postava s výrazným poprsím. Dlhé rovné tmavé vlasy – to je atribút, za ktorým sa od puberty automaticky obraciam. Geniálny zadok, čo je pre mňa na ženskej postave jeden z najdôležitejších a najkritickejšie hodnotených prvkov.

A charakterovo? Mám síce svoj vek, no

čo si predstaviť pod pojmom „spriaznená duša“,

to som doteraz vlastne ani len netušil. Dnes už to viem. Je to pocit, že ak by ťa to dievča v sexuálnom kontexte nepriťahovalo ako magnet, mohlo by byť tvojou sestrou. V zmysle mojej viery som skutočne presvedčený o tom, že sme v niektorom z minulých životov mohli byť súrodencami. (Čo je, mimochodom, tiež dokladom toho, ako vesmír žartuje.)

Ja osobne za vysoký stupeň porozumenia považujem, keď sa máte s kamarátom radi a záleží vám na vás navzájom. Keď aj sú medzi vami názorové a postojové diferencie – pokojne aj vyslovene diametrálne – cítite sa spolu dobre a ak natrafíte na háklivú tému, stopnete diskusiu.

A len si užívate vzájomnú spoločnosť

Nepomerne zaujímavejším stupňom však je, keď platí všetko vyššie uvedené – no okrem toho si aj v názorovom a postojovom zmysle rozumiete tak, akoby vaše vnímanie sveta išlo cez jednu a tú istú optiku. Akoby ste to mali v génoch (lebo veď súrodenci…). Ani po celé hodiny trvajúcich diskusiách neprichádzate na citeľné disproporcie. Ak sa v niečom nezhodnete hneď úplne na sto percent, len si vyladíte detaily. Jeden alebo druhý z vás uzná pravdu náprotivku alebo sa dohodnete na tom, že v princípe to vlastne vnímate rovnako – iba v istých drobnostiach sa máličko rozchádzajú vaše skúsenosti.

Takto to vyzerá medzi Katarínou a mnou. Dokonalosť nášho vzťahu završuje fakt, že ani jeden z nás v skutočnosti o vzťah vôbec nestojí. Ani jeden z nás sa nechce viazať napriek faktu, že ani jeden z nás nepociťuje potrebu hľadať iného partnera v kontexte trávenia skvelých spoločných chvíľ a v zmysle totálneho, priam osudového porozumenia (nepíšem o sexe). Trávime spolu obrovské množstvo času a keď práve nie sme spolu, sústavne si píšeme.

Obaja si chceme užívať randenie a sex aj s inými ľuďmi

Katka mne zatiaľ nie (není všem dnům konec), zato ja jej som už predstavil pár chlapov, s ktorými by sa mohla nejakou formou pobaviť. Nakoľko takto sme si to v online debatách ešte pred začiatkom nášho vzťahu-nevzťahu nastavili. Navyše to vnímam ako istú podmienku nášho fungovania. Pretože presne takto som jej to úplne na začiatku – hneď pri našom prvom stretnutí – sľúbil. A moje chlapské slovo zvykne platiť. Tak. A tu naráža kosa na kameň, resp. tu sa začína to, čo som nazval Vysoká škola zvládania vlastného ega. Vysvetlím, ako vesmír žartuje.

Naše fungovanie vyzerá ako bežný, štandardný vzťah

Vodíme sa po meste za ruky, bozkávame sa na verejnosti, dotýkame sa v mhd. (Ozaj, to je vlastne dôležitý prvok: Katke neprekáža, že som chlapom bez auta, pri jej inteligencii a nadhľade úplne chápe moje nepotrebu vlastniť ho. Pritom práve jej by som ním vedel poskytnúť vyšší komfort – čo tiež dokladuje, ako vesmír žartuje. Mohol by som ju totiž potom voziť ku mne a späť prinajmenšom zo a na stanicu, keď cestuje domov, kúsok od Bratislavy. Alebo až do jej obce. Katka to vôbec nerieši a to jej dáva obrovské plus pre ňu v mojich očiach.)

Inými slovami: bez zábran a obmedzení, totálne naplno si užívame všetko to príjemné, čo randenie a chodenie dvojici dáva. No párom nie sme a takto to aj vysvetľujeme rodine a priateľom. Rozhodli sme sa ničomu nedovoliť brániť nám vo vychutnávaní si všetkého úžasného, čo dvom ľuďom dáva vzťah – avšak bez vzťahu.

Skús si ale predstaviť

nie ako vesmír žartuje – ale čo si moje ego myslí o tom,

keď viem, že Katka je na rande s chlapom, ktorého som jej ja sám predstavil. Poťažmo keď ma následne informuje, že s ním mala sex. Lebo obaja vieme, že má sex rada – napokon, aj preto je (pre mňa) dokonalou. A že tento typ fungovania bol nevyslovenou podmienkou toho, aby sme si aj my dvaja spolu vôbec niečo odštartovali. Na jednej strane je to vlastne zábavné, na strane druhej to od univerza vnímam ako naozaj zlý žart voči mne. 🙂

Vysokú školu zvládania vlastného ega však dávam. Prehrýzam sa semestrami ako hladná myš ementálskym syrom. Včera som po päťke, trojke a dvojke konečne dostal jednotku, dnes ďalšiu. Skúška ma čaká v noci z piatka na sobotu. Obstojím, o tom nepochybujem ja a verím, že už ani Katarína. Povie mi, až si prečíta tento text.