Parkujem ako debil, Košice a celé Slovensko
Nezaraditeľné témy

Parkujem ako debil – alebo zopár šialených faktov o slovenských vodičoch

Veru smutnou je skutočnosť, ako často by si mnohí (slovenskí) vodiči mali aspoň v duchu povedať „Parkujem ako debil“. A v záujem zachovania vlastnej dobrej povesti nielen rýchlo preparkovať. Ale so svojím parkovaní a jazdením všeobecne niečo robiť. Lenže nerobia to.

Možno si sa do tohto blogu dostal cez doménu www.ParkujemAkoDebil.sk. V tom prípade ťa môže zaujímať, že táto doména je na predaj za cenu podľa dohody. Slogan „parkujem ako debil“ sa stal ohromne vyhľadávaným a samotný tento článok je dlhodobo a bezkonkurenčne najnavštevovanejším na stránke!

Príde mi to už ako taký slovenský národný šport. Popri chľastaní a nadávaní na neprajný osud či ešte lepšie na vládu. (Lebo veď nemáme možnosť voliť, my chudáci. Keďže „demokracia je napiču.“)

Slovné spojenie „parkujem ako debil“

našlo svoje trvalé miesto v našom každodennom slovníku. Už si možno ani neuvedomujeme, akým spôsobom zľudovenie tej vety svedčí o našom národnom charaktere.

Na druhej strane (nie cesty – napriek tomu, že sa bavíme v úzkej súvislosti s jazdením) o úrovni našej fantázie a tvorivosti svedčí jedno. A síce to, akou rôznorodou formou

dokážeme heslo „parkujem ako debil“ naplniť.

Uvediem len zopár príkladov, na ktoré si takto v rýchlosti spomeniem. Napr. na parkoviskách pred „bizniscentrami“ sa staviame NA čiaru medzi parkovacími boxmi namiesto MEDZI ne. V tomto prípade ide o tzv. „čiarosleposť“.

Staviame sa na cudzie parkovacie miesta

Bez ohľadu na ako jasne a zreteľne označené sú ako „vyhradené“ alebo „súkromné“. Často v presvedčení, že keď zapneme výstražné smerovky (akože „som tu hneď“), tak vôbec nenaserieme majiteľa, ktorý práve prifrčal domov a potrebuje si len rýchlo vziať z bytu zabudnutý mobil.

Zákazy státia či dokonca zastavenia ignorujeme – je jedno, či sú explicitne vyznačené dopravnou značkou alebo ide „len“ o zákaz plynúci zo zákona (rozumej „je jednoduchšie prehliadnuteľný“). Platíme úplne zbytočné pokuty, ktoré by sme nemuseli platiť, keby…

Zvláštnou kategóriou vodičov typu „parkujem ako debil (a mám to ťažko v piči)“ sú šoféri, ktorí

zostávajú stáť na priechode pre chodcov.

Príp. v strede križovatky, najlepšie v čase dopravnej špičky a teda v čase zápchy. Lebo veď len kvôli mne sa rozostúpi keď aj nie hneď Červené more, tak všetky autá v križovatke určite. Som snáď horší než sanitka?!

Tvorba núdzového jazdného pruhu

je v našom štáte kapitolou sama o sebe. Ani po tých rokoch, čo sme členmi EÚ a aj sa po nej mnohí pomerne hojne pohybujeme, väčšine z nás ani nenapadne priebežne sa stavať tak, aby sme v prípade, že začujeme sirénu, nemuseli vyliezať na chodníky, trávniky a pod.

Len stručne pri pripomenutie a aby som nemusel tak často krútiť hlavou nad správaním vodičov na cestách okolo mňa:

„Na (dopravnej) komunikácii s dvomi jazdnými pruhmi sa záchranárska ulička vytvára v strede. V úsekoch s viac ako dvomi jazdnými pruhmi uličku je potrebné vytvoriť medzi ľavým jazdným pruhom a k nemu priliehajúcim jazdným pruhom.“

Lucia Mihalíková, hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ BA

Ruku na srdce: napadlo ti toto už niekedy pri vjazde do práve vznikajúcej kolóny alebo pri pomalej jazde v nej? Nuž, ak ti to naozaj „niekedy“ napadlo, nestačí to. Malo by totiž vždy.

Apropo, do tohto blogu je presmerovaná moja doména ParkujemAkoDebil.sk – ktorej predaj v prípade seriózneho záujmu a zaujímavej ponuky určite nevylučujem. Rovnako ako nevylučujem zaujímavú formu spolupráce na prípadnom projekte, na túto doménu pasujúcom.


Zdrojom titulnej ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Ako autora tohto webu ma môžeš vidieť optikou podľa tvojej vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, potetovaného, holohlavého grázla. Médiami titulovaného "guruom erotického priemyslu" a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Ak sa rozhodneš inak, uvidíš vo mne (aj) pokorného a duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Pestovateľa orchideí, držiteľa najvyššej, Kňazovického medaily za 100 bezplatných darovaní krvi (na Slovensku). Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni, keď aj bez servítky pred ústami, šikovného "textára" - blogera, copywritera a tak trocha aj spisovateľa. Voľba uhla pohľadu - napokon, tak ako všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, že tvoj výber optiky vypovedá tiež najmä o tebe.

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.