Parkujem ako debil, Košice a celé Slovensko
Nezaraditeľné témy

Parkujem ako debil – alebo zopár šialených faktov o slovenských vodičoch

Veru smutnou je skutočnosť, ako často by si mnohí (slovenskí) vodiči mali aspoň v duchu povedať „Parkujem ako debil“. A v záujem zachovania vlastnej dobrej povesti nielen rýchlo preparkovať. Ale so svojím parkovaní a jazdením všeobecne niečo robiť. Lenže nerobia to.

Možno si sa do tohto blogu dostal cez doménu www.ParkujemAkoDebil.sk. V tom prípade ťa môže zaujímať, že táto doména je na predaj za € 199. Slogan „parkujem ako debil“ sa stal ohromne vyhľadávaným a samotný tento článok je dlhodobo a bezkonkurenčne najnavštevovanejším na stránke!

Príde mi to už ako taký slovenský národný šport. Popri chľastaní a nadávaní na neprajný osud či ešte lepšie na vládu. (Lebo veď nemáme možnosť voliť, my chudáci. Keďže „demokracia je napiču.“)

Slovné spojenie „parkujem ako debil“

našlo svoje trvalé miesto v našom každodennom slovníku. Už si možno ani neuvedomujeme, akým spôsobom zľudovenie tej vety svedčí o našom národnom charaktere.

Na druhej strane (nie cesty – napriek tomu, že sa bavíme v úzkej súvislosti s jazdením) o úrovni našej fantázie a tvorivosti svedčí jedno. A síce to, akou rôznorodou formou

dokážeme heslo „parkujem ako debil“ naplniť.

Uvediem len zopár príkladov, na ktoré si takto v rýchlosti spomeniem. Napr. na parkoviskách pred „bizniscentrami“ sa staviame NA čiaru medzi parkovacími boxmi namiesto MEDZI ne. V tomto prípade ide o tzv. „čiarosleposť“.

Staviame sa na cudzie parkovacie miesta

Bez ohľadu na ako jasne a zreteľne označené sú ako „vyhradené“ alebo „súkromné“. Často v presvedčení, že keď zapneme výstražné smerovky (akože „som tu hneď“), tak vôbec nenaserieme majiteľa, ktorý práve prifrčal domov a potrebuje si len rýchlo vziať z bytu zabudnutý mobil.

Zákazy státia či dokonca zastavenia ignorujeme – je jedno, či sú explicitne vyznačené dopravnou značkou alebo ide „len“ o zákaz plynúci zo zákona (rozumej „je jednoduchšie prehliadnuteľný“). Platíme úplne zbytočné pokuty, ktoré by sme nemuseli platiť, keby…

Zvláštnou kategóriou vodičov typu „parkujem ako debil (a mám to ťažko v piči)“ sú šoféri, ktorí

zostávajú stáť na priechode pre chodcov.

Príp. v strede križovatky, najlepšie v čase dopravnej špičky a teda v čase zápchy. Lebo veď len kvôli mne sa rozostúpi keď aj nie hneď Červené more, tak všetky autá v križovatke určite. Som snáď horší než sanitka?!

Tvorba núdzového jazdného pruhu

je v našom štáte kapitolou sama o sebe. Ani po tých rokoch, čo sme členmi EÚ a aj sa po nej mnohí pomerne hojne pohybujeme, väčšine z nás ani nenapadne priebežne sa stavať tak, aby sme v prípade, že začujeme sirénu, nemuseli vyliezať na chodníky, trávniky a pod.

Len stručne pri pripomenutie a aby som nemusel tak často krútiť hlavou nad správaním vodičov na cestách okolo mňa:

„Na (dopravnej) komunikácii s dvomi jazdnými pruhmi sa záchranárska ulička vytvára v strede. V úsekoch s viac ako dvomi jazdnými pruhmi uličku je potrebné vytvoriť medzi ľavým jazdným pruhom a k nemu priliehajúcim jazdným pruhom.“

Lucia Mihalíková, hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ BA

Ruku na srdce: napadlo ti toto už niekedy pri vjazde do práve vznikajúcej kolóny alebo pri pomalej jazde v nej? Nuž, ak ti to naozaj „niekedy“ napadlo, nestačí to. Malo by totiž vždy.

Apropo, do tohto blogu je presmerovaná moja doména ParkujemAkoDebil.sk – ktorej predaj v prípade seriózneho záujmu a zaujímavej ponuky určite nevylučujem. Rovnako ako nevylučujem zaujímavú formu spolupráce na prípadnom projekte, na túto doménu pasujúcom.


Zdrojom titulnej ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Ako autora tohto webu ma môžeš vidieť optikou podľa tvojej vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, výrazne potetovaného a holohlavého grázla. Médiami titulovaného guruom erotického priemyslu a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Dá sa však vidieť vo mne aj pokorného a duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Ašpiranta na Kňazovického medailu za 100 bezplatných darovaní krvi a to iba na Slovensku. Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni - keď aj bez servítky pred ústami, šikovného "textára" - blogera, copywritera a tak trocha aj spisovateľa. Človeka, ktorý vlastný voľný čas venuje zachráneným psíkom, hľadajúcim adopciu… Voľba uhla pohľadu - tak ako podľa môjho osobného presvedčenia všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, prosím, že tvojím výberom hovoríš niečo aj sama/sám o sebe.

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *