Ale jasné, že sa bez problému dám zaočkovať. Vykonať to pre mňa za mňa môže trebárs aj cvičená opica. Veď zjavne to celé nie je žiadna veda (a to doslova, bohužiaľ). Urobím to hneď, ako bude existovať skutočná vakcína. * V každom prípade, očkujem sa už dávno a to systematicky. Ono totiž ak mám všeobecne vo veci jasno: zmyslom očkovania je v konečnom dôsledku posilnenie imunity, poťažmo jej náprava, však? Tak to som práve absolvoval ďalšiu dávku.
* Po viacerých úkonoch, ktoré samé o sebe pri každej v minulosti vyvinutej vakcíne trvali niekoľko rokov, prichádza „… program klinického testovania na ľuďoch. Výrobca očkovacej látky ju otestuje v troch fázach klinického skúšania, pričom na každej fáze sa zúčastní väčší počet ľudí. Tento program musí dodržiavať prísne normy, postupy a protokoly, ktoré stanovili regulačné orgány. To môže trvať približne desať rokov od prvotného konceptu až po schválenie“ (zdroj). Preto médiá, ktoré si zachovali aspoň minimum svedomia, priznávajú, že výraz „vakcína“ by sa vlastne v súvislosti s aktuálne používanými látkami na očkovanie proti kovidu nemal vôbec používať. V skutočnosti do seba picháme experimentálne liečivá.
Očkovanie všeobecne, resp.
jeho zámer a cieľ, ktorým je hlavne posilnenie imunity,
vyzerá v mojom podaní v tomto studenom období (koniec novembra) nasledovne.
Oblečiem si dolu trenírky a kraťasy, hore tielko a ľahkú jesennú bomberu. V teniskách a s holou hlavou (bez čiapky aj bez vlasov) sa vyberiem na cca 4.6 km dlhú prechádzku na poštu a nákup. Za padania toho, čo sa nestíha rozhodnúť, či chce byť ešte posledným jesenným dažďom alebo už prvým zimným snežením. Cestou domov sa na finálnom, niečo cez 300 metrov dlhom úseku vyzujem a kráčam naboso. Cez ľadové kaluže, ktoré po tom padajúcom čude na chodníkoch zostávajú.
Táto zábava mne osobne svojím účinkom na imunitu
nahradí odhadom také dobré tri dávky pfajzéru.
Až na to, že na rozdiel od neho pôsobí ako ochrana voči všetkému. Nie iba proti kovidu.
Jasné, že zle nastavenému mozgu by niečo podobné privodilo v lepšom prípade prechladnutie, v horšom horúčku či niečo ešte veselšie. Mňa, naopak, nabije energiou, na základe ktorej si doma okamžite sadnem k laptopu a vychrlím prvú verziu tohto blogu. Bez ohľadu na to, že som si práve peši priniesol 12.34 kg ťažký nákup z 2.3 km vzdialeného Lidla.
Mám jeden aj bližšie, ale do toho ma nepustia. Rozumiem tomu zhruba ako orangutan bitcoinu – ale vraj je to preto, lebo mám účet v J&T Banke a nie v OTP, či také niečo. Aspoň že mi napriek všetkému umožnia darovať tomuto milému štátu, ktorý má taký rešpekt voči mojej slobode, bezodplatne krv a získať tak Kňazovického medailu.
Ale k veci. Kedy teda
absolvujem podvodné farmakologické posilnenie imunity
vo forme očkovania?
- Až bude vakcína na kovid rovnako otestovaná a vymakaná desiatkami (niektoré bezmála stovkou) rokov jej užívania. Presne ako sú otestované a vycibrené všetky ostatné vakcíny, ktoré používame a ktorých aplikovaním sa tzv. vaxeri oháňajú.
- Až prestane smrdieť ako týždeň rozbalené olomoucké syrečky. Smrdia mi dve veci: po prvé, znásilňovanie najbrutálnejšími formami, aké štát voči svojmu občanovi dokáže použiť. Po druhé, podplácanie formou očkovacej lotérie. Kde sa za účelom dosiahnutia cieľa (musí) znásilňovať a korumpovať, tam to mne osobne brutálne smrdí. Necíti to len slepý (akože vtipný bonmot).
- Keď niekomu z produkčného alebo aplikačného reťazca narastú gule a postaví sa za svoju vakcínu: v prvom rade výrobca; ak nie on, tak aspoň môj všeobecný lekár, * ktorý mi ju pichne; a ak ani ten, tak štát, ktorý ma do očkovania znásilňuje.
* Aha, ono tieto vakcíny nepichajú všeobecní lekári. Hm. Som to ale vydrbaný antivaxer, skurvený dezolát a prechcaný konšpirátor, keď sa teda pýtam: „Prečo asi…?!“ Už Sherlock Holmes hovorieval, že keď sa vylúčia všetky nemožné verzie, tak tá zostávajúca sa napokon ukáže byť jednoznačne pravdivou. Nech znie či znela akokoľvek nepredstaviteľne. V tomto prípade zostáva verzia, že toto celé je pokus, štúdia. Táto kvázi odpoveď perfektne sedí na všetky moje vyslovené aj nevyslovené otázky súvisiace s aktuálnym očkovacím (svojím spôsobom) holokaustom či genocídou. Neviem, kedy sa stalo, že sa za takéto testovanie prestalo ľuďom platiť. Vlastne pardon, veď sám som pred chvíľou zmienil očkovaciu lotériu…
Možno teraz v tvojich očiach
vyzerám ako fatálny odporca očkovania. Nie je to tak!
Nasledovným vysvetlením budem možno niektorých mojich blízkych až šokovať. Ale to som spôsobil už triednej učiteľke na základnej škole, keď som do prvej triedy prišiel s tým, že viem plynulo čítať a ovládam aj základy malej násobilky. Bez toho, že by ma to niekto niekedy býval učil. Prosto som mal od malička nezmyselnú a v tomto svete dosť
nešťastnú tendenciu používať vlastný mozog.
Žiaľ, robím to aj v prípade, keď si zabezpečujem posilnenie imunity. (V zdravom svete by sa každý o tú svoju mal postarať sám, svojpomocne. Nespoliehať sa na najviac zarábajúce priemyselné odvetvie.) Žijeme v dobe, kedy je za konšpirátora, antivaxera a dezoláta považovaný každý, kto iba zdravo, sedliacky a teda kriticky UVAŽUJE. A to „uvažuje“ som zdôraznil, pretože väčšina najhlučnejších zástancov riešenia aktuálnej mediálnej pandémie bezhlavým očkovaním a „opatreniami“ (je mi ľúto toho slova, ešte dlhé roky naň budem alergický ako na jedinú vec v mojom živote) ani najmenej neuvažuje. Iba slepo verklíkuje Matelkove/Markízacke argumenty „záchranou života“ počnúc a „slobodou“ končiac.
Úprimne tvrdím: nemal by som problém nechať sa očkovať,
ak by to malo preukázateľný význam pre posilnenie imunity.
Smrteľne vážne. (Hlbokomyseľný sarkastický žart, som na seba hrdý.) Keby ma skutoční odborníci presvedčili o tom, že je to správne (ako to zmieňujem v úvode). Lenže skutočných odborníkov bežné médiá tzv. hlavného prúdu nepúšťajú k slovu. A ja im rozumiem. Tiež by som to nerobil, vlastniac nejaký mediálny dom. Zarobil by som totiž na podpore fiktívnej pandémie a kŕmení primitívneho ľudského strachu státisíce až milióny eur. Jedinou podmienkou by bolo, že by som musel byť absolútne bezohľadným chrapúňom bez najmenšieho tušenia o tom, čo je to karma a svedomie.
Pred pár dňami som sa nedobrovoľne stal poslucháčom diskusie. Istý pán v nej presadzoval, aby „sa to robilo ako za komančov“.
Zaočkovať všetkých harantov a rodičom to už len oznámiť
Hotovo. Je po pandémii. Čo za obštrukcie treba okolo toho robiť. Trocha sa zháčil, keď som ho nenásilne doplnil. (Pozor, neoponoval som mu – ja sa zásadne do diskusií o chrípke a ochoreniach s ešte nižšou úmrtnosťou nepúšťam.)
A to informáciou, že v tých časoch sa podobným spôsobom „odborníci“ vysporadúvali aj so zákerným slepým črevom. Keď ti čokoľvek operačne riešili v brušnej dutine, bez zaváhania šmikli aj slepák. Čisto preventívne, s cieľom „záchrany životov“ a tvorby „slobody“. Aby bol pokoj, raz a navždy.
Až po desaťročiach – viď bod 1 v zozname vyššie – sme prišli na to, že ono to vydrbané škodlivé
slepé črevo vlastne nie je zas až tak úplne na srandu králikom.
No a tým toto moje dnešné zamyslenie ukončím. S dôvetkom: pamätaj, že zdravie je dôležité – no tiež nie je úplne všetkým. Ak 100 %-ne zdravý človek aj tak nie je spokojný so životom, na čo mu to zdravie je…? 🙂
Aby bolo jasné: hore uvedený postup nie je žiadnym návodom pre nikoho. Maximálne keď tak inšpiráciou. U mňa opísané posilnenie imunity funguje, nakoľko ako píšem, ja to mám v hlave upratané. A uznávam: istú rolu môže zohrávať fakt, že sa od dvadsiatich rokov sprchujem výlučne studenou vodou a občas sa okúpem v zamrznutom jazere.
