Spomienky a zážitky sa môžu zvláštnym spôsobom vryť do pamäti
Andyho svet

V podstate „přitom taková blbost…“ – avšak pre niekoho až neopísateľne sexy

Považujem za fascinujúce, ako silno sa niektoré spomienky a zážitky vryjú do pamäti. Ako výrazne sa dokáže zapísať prežitý pocit. A ako ho človeku (mne) následne dokážu pripomínať súvisiace skutočnosti. Práve preto alebo vlastne vďaka tomu je pre mňa v sexuálnom zmysle veľmi vzrušujúcou cesta cez Ovsište, resp. konkrétne cez užšie alebo širšie okolie Medveďovej 3.

Bolo to v začiatkoch môjho pôsobenia v erotickom priemysle. Chodil som vtedy s prvou frajerkou, ktorú som mal behom tejto mojej činnosti.

Aj počas vzťahu som zbieral spomienky a zážitky

Prevádzkoval som sexprivát * na Trenčianskej ulici. Mával som tam menej aj viac zaujímavé dievčatá. V jednom období (celkovo vzaté dosť dlhom) pre mňa pracovala istá Andrea pôvodom od Serede. Vzhľadovo skutočne výrazne atraktívne dievča: štíhla postava, dlhé rovné čierne vlasy. Zaujímavá, vždy výrazným mejkapom upravená tvár s mierne namysleným výrazom. Typ, za ktorým sa obzrie minimálne polovica okoloidúcich chlapov. Vek v časoch začiatku našej spolupráce: tesne po dvadsiatke.

* Za túto činnosť, nazývanú odborne kupliarstvom, som bol stíhaný. Odvtedy sa od nej dištancujem a v rámci erotického priemyslu už sa venujem len 100 %-ne legálnym aktivitám.

Mal som na ňu zálusk, ale dával som si pozor, aby sa to nijako neprejavovalo. Po prvé, nefungoval som tým spôsobom, že by som býval „testoval“ každého môjho „zamestnanca“. A po druhé, snažil som na ňu pôsobiť dojmom, že som nad vecou. Napriek jej „prudko jebateľnému“ vzhľadu.

Po správnosti moje „po prvé“ malo byť info, že som bol zadaný, ako už som zmienil. Žiaľ, bol som vtedy v tomto smere chrapúňom najhrubšieho zrna. Som si toho úplne vedomý a nehanbím sa priznať to sebe ani okoliu. Vyrástol som z toho, vďakabohu.

Dnes už spomienky a zážitky formou nevery nezbieram

Andrea chodievala z času na čas pracovať aj na byt. Keďže tam však boli ceny a podiely pre baby nastavené relatívne nízko, preferovala skôr externé akcie. Rôzne podľa možnosti dlhšie a teda automaticky lukratívnejšie eskorty, stretnutia s finančne lepšie situovanou klientelou. Popravde, mala na to výzor a ak by chcela a bola dôverovala (aj) nejakej „honosnejšej“ agentúre, mohla otáčať veľmi pekné peniaze. Pamätám si to tak, že nevedela v tomto kontexte využiť vlastný potenciál, nevedela sa „predať“ za peniaze, na ktoré mala výzor. Podobne ako nevedela hospodáriť so ziskom – čo je však všeobecným problémom príjmu prostitútok, resp. ich profitu.

Ponúkal som vtedy babám (nielen tým „mojim“)

rôzne spôsoby privyrobenia v oblasti zábavy a erotiky.

Pre prostitútky to boli príležitostné možnosti, ako si v niektorý deň odniesť z privátu o čosi viac, prípadne – v naozaj zlý deň a v prípade nešikovného dievčaťa – aspoň nejaké peniaze. Pre baby mimo brandže boli a stále sú tieto práčicky možnosťou nahliadnutia do biznisu, vyskúšania niečo znesiteľne pikantného. Ochutnanie kvázi zakázaného dobrodružstva. Bez ktoréhokoľvek z rizík, ktoré inak vstup do erotického priemyslu automaticky prináša. Aj takto je totiž pre dievčatá a ženy možné

získať nesmierne zaujímavé spomienky a zážitky.

Raz som viezol Andreu na neskorý eskort. Zhodou okolností natoľko neskorý, že sa mojej priateľke pri vedomí ranného vstávania do práce nechcelo ísť s nami. Čo inak bežne, resp. spravidla robievala. Nemal som teda žiadnu „vzťahovú“ kontrolu a bol výrazný predpoklad, že nebude ani evidovať, kedy presne som sa vrátil domov. Cestou z eskortu smerom do Petržalky, kde mala vtedy Andrea prenajatý byt, som na ňu vybalil ponuku. Že ak chce, viem o super jednoduchej a rýchlej možnosti, ako k tisícke (v slovenských korunách, čiže cca € 33) za eskort, ktorú práve zarobila za hodinu s klientom,

môže dostať ešte tri kilá a to doslova za desať minút.

Netrhala sa o to, no vycítil som, že ani striktne proti srsti jej tá predstava nie je. Či už jej išlo o navýšenia zárobku alebo možno (aj) niečo iné.

Môj návrh bol v princípe identický s mojou dodnes stále aktuálnou ponukou absolútne diskrétneho zárobku. A to nafilmovaním veľmi jednoduchého videa pre istého starého bisexuálneho pána do jeho súkromnej zbierky. Videa, kde by boli vidieť iba fragmenty jej tela bez tváre a akéhokoľvek eventuálneho poznávacieho znamenia.

Jednoduchá erotická, ani nie priamo sexuálna zábava

ukončená mojím vyhonením si na jej prsia či zadok. Samozrejme, plán bol priebežne to troška rozvinúť a užiť si čo najviac dotykov. Možno dokonca prstovanie, lízanie či niečo podobné, čo mám rád. Andrea ponuku nakoniec odsúhlasila. Na Medveďovej 3 som teda nepristavil, ako by tomu bolo za normálnych okolností, ale odparkoval.

Zobrala ma do spálne a vyzliekla sa donaha bez toho, že by som to bol od nej explicitne vyžadoval. Oprel som mobil, z dnešného pohľadu prastarú herku s video záznamom v rozlíšení asi 200×300, o červeno svietiacu lampičku na nočnom stolíku. Začiatok „scenára“ som si vymyslel tak, že ona si kľakla predkom k objektívu s tým, že v zábere z nej bolo len absolútne anonymné torzo. Ja som si kľakol za ňu a začal som si hladením a mačkaním vychutnávať jej vtedy ešte prirodezné prsia. (Silikóny si dala urobiť výrazne neskôr, behom pauzy v našej spolupráci. Zrejme sa však finančne vyčerpala, lebo s novým a ešte pomerne čerstvým poprsím sa na mňa zasa obrátila.)

A v tomto momente to začalo byť naozaj zaujímavé

Ako už som zmienil: sex ako taký sa konať nemal ani omylom. To by vlastne bola totálne absurdná predstava. Za tú sumu by som ho od baby jej výzoru mohol vyžadovať len sotva a navyše, nikdy – to platí dodnes – som nepreferoval sex s niekým, s kým si navzájom nedôverujeme natoľko, aby sme ho mohli mať bez kondómu. (Vazektómiu som vtedy už mať mohol, no nemusel. Nie som si istý.) A ani vo sne mi nenapadlo čo i len dúfať, že by Andrea bola schopná šukať so mnou „bez gumy“. Na rozdiel odo mňa, ktorý som mal overené, že s klientmi má sex výlučne s kondómom. A teda ja by som s tým nebol mal problém.

Kľačal som teda za jej chrbtom, mačkal som jej poprsie a parádnou erekciou som sa jej tlačil a obtieral o zadok. Vtom sa

atraktívna čiernovlasá samica trošku viac prehla v páse,

naslinila si rozkrok… a môj stoporený penis si bez najmenších okolkov či zaváhania vsunula do svojho vlhkého vnútra. Ak si to dobre pamätám, v duchu som vytreštil oči a zhlboka sa nadýchol.

Navonok som sa, prirodzene, tváril, že to beriem ako úplnú samozrejmosť a ani som necekol. V momente ma prestalo zaujímať, kam sa pozerá kamera (Andreu detto) a čo sa asi tak nahráva. Výsledok filmovania sa mi stal totálne ukradnutým.

Už som si len vychutnával šukačku s jej exkluzívnym, opáleným a voňavým telom… Detailnejšie

tieto spomienky a zážitky snáď ani nemusím rozvádzať.

Video som si potom v rýchlosti pozrel na nejakom parkovisku na ceste domov. Musel som ho však zmazať, aby mi ho priateľka nejakou náhodou nenašla v mobile. No a od toho dňa nedokážem prejsť okolo Medveďovej ulice bez toho, aby sa mi v hlave nerozsvietilo dráždivé tlmené červené svetlo, aké mala Andrea v spálni. A aby ma nezaplavili božské sexuálne spomienky. A presne o tom mal byť tento blog.


Ešte dodatok: nie je to iba o sexe. Nie iba sex som schopný mať s aktuálnou, príp. bývalou prostitútkou. Ako som to nedávno opísal v mojom blogu, dokázal by som s babou z brandže viesť aj úprimný vzťah. Ak by dokázala hrať naozaj na rovinu a fér. Pretože zoznamovanie s bežnými osobami opačného pohlavia nie je pre mňa úplne jednoduché.

Ako autora tohto webu ma môžeš vidieť optikou podľa tvojej vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo arogantného, potetovaného, holohlavého grázla. Médiami titulovaného "guruom erotického priemyslu" a za jednu jeho zložku kedysi dokonca stíhaného. Ak sa rozhodneš inak, uvidíš vo mne (aj) pokorného a duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov. Konajúceho s presvedčením, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému. Pestovateľa orchideí, držiteľa najvyššej, Kňazovického medaily za 100 bezplatných darovaní krvi (na Slovensku). Chlapa komunikujúceho na vysokej úrovni, keď aj bez servítky pred ústami, šikovného "textára" - blogera, copywritera a tak trocha aj spisovateľa. Voľba uhla pohľadu - napokon, tak ako všetkého v živote - je len a len na tebe. A maj na pamäti, že tvoj výber optiky vypovedá tiež najmä o tebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *