Do jedného blogu v tomto texte spájam dve témy. Ani jedna z nich by samostatne nestačila na článok a navyše, skvelo k sebe pasujú. Sú to debilné otázky, slovenské oxymorony. O čo presne ide? Dlhodobo budem na toto miesto dopĺňať otázky, ktoré sú výsostne zbytočnými. No ľudia ich často akoby o to radšej – a frekventovanejšie – kladú. A kombinovať ich budem s logickými nezmyslami, oxymoronmi, ktoré sa používajú rovnako bežne. Prosto preto, že ich hlbokú absurditu si väčšina Slovákov absolútne neuvedomuje. A ak aj áno, sme už príliš navyknutí používať ich. (Aktualizované 08. 09. 2023)
Debilné otázky, slovenské oxymorony otvorím
troma “základnými” otázkami, na položenie ktorých sa dá reagovať jediným spôsobom. Prevrátením očnými buľvami. Pri každej hneď aj vysvetlím prečo.
“Môžem sa ťa na niečo spýtať?” Spravidla odpoviem: “Čo si práve urobil/a?” Medzi nami: načo vôbec existuje táto veta? Keď odpoviem “nie”, nepoložíš mi snáď tvoju (pôvodnú a zamýšľanú) otázku? To by som si pozrel… Prinajmenšom ma budeš presviedčať, aby som predsa len súhlasil. Ak si budem stáť za rozhodnutím, spýtaš sa ma napriek môjmu nesúhlasu. Obaja to vieme. Pokojne teda tú “pred-otázku” vynechaj a rovno sa spýtaj na to, čo ťa zaujíma. Prinajhoršom ťa pošlem do prdele.
Ja osobne sotva – o mne je už medzičasom dosť známe, že odpoviem naozaj na čokoľvek. Otvorene a úprimne. Vediem transparentný život a nemienim na tom nič meniť. Nemám čo skrývať.
“Môžem byť úprimná?” No len to nie, prosím! Mám slabé srdce… Takto: niekedy niekde niekto, v tejto alebo v ktorejkoľvek inej realite už sa vyjadril, že nechce vedieť pravdu? Že si želá, aby ho ľudia ojebávali tvárou v tvár? Jasné, sú fakty, ktoré poniektorí skutočne nechcú poznať. A situácie, kedy niektorí nechcú vedieť skutočnosť. Svojím spôsobom to súvisí s kritickým myslením. Sú totiž ľudia, čo sa reality prosto boja. Radšej hrajú slepých, resp. v kontexte môjho blogu hluchých. Ale to je špecifická skupina a rovnako špecifická záležitosť.
A debilné otázky, slovenské oxymorony s tým nesúvisia
Tretia otázka, ktorú priam milujem, znie: “Prečo je chlap ako ty single?”, evtl. “Ako to, že chlap ako ty s nikým nechodí?” Okej, toto možno nie je otázka debilná, skôr zbytočná. Jasné, určite existujú ľudia, ktorí sa dobrovoľne a vedome rozhodli byť sami. Ohliadnuc od katolíckych kňazov, nemyslím si však, že ide o ľudí môjho veku, resp. o ľudí vo veku, na ktorý vraj vyzerám. Ale ja…?
“Vieš čo, nemôžem si pomôcť.
Dávam tak výrazne prednosť masturbácii pred sexom,
že radšej žijem v celibáte…” Znie ti to uveriteľne? Ani mne nie. Lenže moje zoznamovanie sa so ženami je kapitolou samo o sebe. Napokon, preto existuje o tom samostatný blog.
Skvelou otázkou, resp. z nej vyplynuvšou diskusiou je niečo v tomto duchu – a predstav si telefonát, príp. textovú komunikáciu:
“No kde si, prosím ťa?!”
“Veď čakám v rade…”
“Jáááj. Okej, tak švihaj!”
V ktorom vesmíre sa dá ovplyvniť správanie a to najmä rýchlosť postupu nejakého radu predo mnou? A tým sa pre túto chvíľu
skončili debilné otázky, slovenské oxymorony pokračujú.
Na prvý slovenský oxymoron v mojom zozname ma upozornil istý český kuchár v podcaste, ktorého pravidelným poslucháčom som. Možno mu rozumiem o to viac, že som jednak vyučený kuchár a jednak fanúšik naozaj dobrého stejku. “Dobrý well done stejk.” Taký neexistuje. Dobrá “well done” (ergo “riadne prepečená” – pre tých, ktorí nepoznajú túto gastronomickú terminológiu) môže byť fašírka alebo povedzme kačica. Aj tá s určitými výhradami, resp. čiastočnými výnimkami. Ale poriadne prepečený stejk je odpad, tortúra pre (slušného/uvedomelého) kuchára a výsmech kvalitnej gastronómii. Mať reštauráciu, vyslovene by som školil obsluhu, že objednávku na takú kardinálnu pičovinu, akou je well done stejk, ani nemajú prijať.
Ďalším skvelým slovenským oxymoronom
je v mojich očiach pojem “nehumánnosť” čiže “neľudskosť”. Vo svojej podstate tento pojem tvrdí, že ak (u)robím niečo, čo je v rozpore s “ľudským” a teda milým, láskavým, empatickým chovaním – chovám sa “zvieraco”. “Zverstvo”, “svinstvo”, “somarina” – to sú miernejšie ekvivalenty pre trocha iné prípady, no principiálne majú rovnakú podstatu. Prisudzujú zvieratám správanie a činnosti, ktoré BY človek robiť nemal. Nemali by prosto vôbec byť v repertoári ľudského chovania.
Má to však háčik. To zvieratá sú tie, ktoré sa tak nikdy nechovajú a chovať nebudú. Ktorým to nebolo a nie je prirodzené, a nedokážu sa to ani naučiť. Jedine a výlučne človek je schopný “zverstva” a “nehumánnosti”. Správanie, ktoré tak titulujeme, je výhradne ľudskou záležitosťou.
Za ďalší parádny oxymoron považujem ponuku
vegetariánskych výrobkov v bufetovej sieti s názvom Kentuckské grilované KURA (áno, mám na mysli KFC, samozrejme). Na vyprážanú zeleninovú slepičku mi naozaj sliny tečú prúdom, stačí predstaviť si to.
(Doplnené 18. 07. 2023) Vieš čo je “barfoot”/”barefoot”? Ak náhodou nie, každý online slovník ti jednu aj druhú verziu preloží ako “naboso”. Debilné otázky, slovenské oxymorony preto pokračujú ponukou istého e-shopu. Jednou z položiek jeho hlavného menu totiž sú “Barefooty – Ergonomická obuv”. Pri všetkej úcte, rešpekte a bez akéhokoľvek zhadzovania marketingového nápadu či čohokoľvek iného: podľa mňa buď chodím, kurva, bosý alebo mám obuté (ergonomické) topánky… Akokoľvek dokonale tvarované niečo keď si raz obujem, už predsa nikto na svete nemôže povedať, že by som bol bosý. Či som debil? Mne to prosto nejde dokopy.
Moje alebo vlastne
možno skôr tvoje debilné otázky, slovenské oxymorony
budú pokračovať v momente, keď na nejaké ďalšie natrafím. Resp. keď si na nejaké ďalšie spomeniem. Zopár oxymoronov som dokonca mal niekde poznačených a možno niekde online ešte visia. V tejto chvíli ich však neviem nájsť. Tak nabudúce.
Zdrojom titulnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by som robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.
