Môj život, moje pravidlá - copywriter Andy Morávek
Andyho svet

Môj život, moje pravidlá – alebo aká som egoistická, sebecká a sebestredná kurva

Môj život (spravidla) v hlavnom meste sa mi v spomienkach spája okrem iného s istou zvláštnou udalosťou. Aby som ťa nezaujato uviedol do deja, začnem takto: predstav si, že sleduješ na fejsbúku nejakú celebritu. Žiadnu tzv. jednoduchú víťazku “Farmy” či bývalú pornoherečku, z ktorej sa záhadne stala influencerka. * Skôr niekoho vyslovene prospešného pre spoločnosť. Napr. nejakého vrcholového športovca.

* Influencerka v zmysle ovplyvňovateľky. Pretože pri všetkej úcte: aký intelekt môžu už len mať bezvýhradní zbožňovatelia a slepí nasledovníci prostitútky. (Lebo veď nimi pornoherečky sú, čo si budeme navrávať – pornoherečku si kúpim približne rovnako jednoducho ako prostitútku.) A teda osoby, ktorej najväčším úspechom pred tým, než vybudovala základňu 450-tich tisícov sledovateľov a speňažila ju, bolo kvalitne niekomu roztiahnuť stehná a na záver to prehltnúť. Čo, mimochodom, určite nemá byť hanlivým alebo dehonestujúcim vyjadrením. Len nahlas konštatujem to, čo si mnohí myslia. Napokon, o mne samotnom si kopa ľudí myslí niečo veľmi podobné. Nemám problém s tým žiť rovnako ako by som nemal problém napr. s takouto kurvou sa kamarátiť. Hlúpa ani nepríjemná byť nemusí len preto, že sa živila – podobne ako vlastne aj ja – jednoduchým spôsobom. Ona za to určite zaplatila nejakú daň a ja detto.

A táto

všeobecne uznávaná a rešpektovaná postavička

vyhodí status nasledovného znenia:

“Ani ty a ani nikto iný nie je na svete na to, aby napĺňal očakávania niekoho iného. Naopak: všetci existujú výhradne preto, aby boli sami sebou.”

Dokážeš odhadnúť počet lajkov a zdieľaní, ktoré by tento citát (nech už to povedal ktokoľvek, autorstvo nehrá pre potreby tohto blogu žiadnu rolu) býval spôsobil na stránke skutočnej osobnosti? Napr. pri takom Matejovi Tóthovi by sa počet lajkov podľa môjho názoru hýbal v štvor- až päťmiestnych číslach. Inými slovami: živé nadšenie v priamom prenose.

No a teraz si predstav, že by iná postavička vyhodila pre zmenu takýto status:

“Žijem si môj život na to, aby som sám seba robil šťastným. Komu sa to nepáči, nech sa p*jebe. (Napokon, až keď sa sám cítim šťastne, môžem robiť šťastnými aj iných ľudí. Ináč to nefunguje.)”

Neviem ako tebe. Mne sa zdajú tie dva výroky vo svojej hlbokej podstate dosť podobné. Odhliadnuc od faktu, že “zverejňovateľ” toho druhého si nedáva (zbytočnú) servítku pred ústa, lebo (aj) podľa mňa vulgarizmy v rozumnej miere a na rozumných miestach patria do reči/jazyka rovnako ako diakritika.

Na prvé prečítanie pôsobí fráza

“môj život…” sama osebe sebecky až arogantne.

Obe citácie zdanlivo presadzujú vlastné záujmy toho, kto ich vyriekol. Keď sa nad nimi ale zamyslíš, uvedomíš si (aspoň dúfam, že si uvedomíš)…

… že je to pravda.

To mal byť fór. Teraz vážne: áno, tie postoje sú o ich autorovi a o tom, že sa má starať hlavne sám o seba. V tom zmysle, aby neriešil názory a postoje ostatných voči nemu, ale aby žil vlastný (spokojný) život. Lebo práve to sa spravidla myslí pod pojmom “môj život”.

Ale veď predsa NIE NA ÚKOR NIEKOHO INÉHO!

Či snáď nebodaj spôsobom, ktorý by niekomu ubližoval alebo ho o čokoľvek ukracoval. O ničom podobnom nie je ani v jednom z citátov ani najmenšia zmienka! Zatiaľ súhlasíš? Pretože nechcem na teba tlačiť – ale ak už v tomto štádiu sa naše názory rozchádzajú, nemá pre teba význam čítať ďalej. Bola by to strata tvojho času a ja (možno prekvapivo) nie som žiadna sebecká kurva, aby niečo také bolo mojím zámerom.

Motto “Môj život, moje pravidlá” má znamenať, že žijem

štýlom, ktorý mi vyhovuje a mám v piči, čo si o tom myslíš. Samozrejme, pokým ťa akokoľvek negatívne neovplyvňuje niečo z toho, čo robím. Ale ľudia v dnešnej dobe a v dnešnom svete celkom radi riešia to, čo sa ich vlastne vôbec netýka. A naopak – ak nás (lebo aj ja, či sa mi to páči alebo nie, som človekom dnešnej doby) niečo negatívne ovplyvňuje, spravidla len mlčky trpíme alebo sa sťažujeme tretím osobám, ktoré s naším problémom nesúvisia a ani nám s ním nemôžu pomôcť…

No, a o čom toto celé vlastne malo byť?

Ten prvý výrok je údajne reálnym citátom nejakej svetovej osobnosti. Zverejnila ho na svojom profile iná osobnosť, tento raz slovenského rozmeru. (Nepamätám si presne jednu ani druhú, ale našťastie to ani nie je dôležité.) Prirodzene, zožala za to pochvalu v podobe pozitívnych lajkov (“páči sa mi” aj “super”) a zdieľaní.

To druhé vyjadrenie som ja osobne použil ako také moje životné motto z vlastnej hlavy v profile na facebooku. No a zožal som pekné zdrbanie aj od mojich najbližších. Že či mi nie je hanba, takto sa vyjadriť a to verejne.

Ani to nebudem ďalej komentovať.


Zdrojom titulnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Zatiaľ sa ešte nedá napísať, že by som robil skutočnú fototvorbu v pravom zmysle slova. Zatiaľ iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Autora tohto webu môžeš vidieť optikou podľa tvojej vlastnej voľby. Ak budeš chcieť, uvidíš zdanlivo drzého až arogantného tetovaného holohlavého grázla, ktorý pôsobí v erotickom priemysle, bol médiami titulovaný jeho guruom a za jednu zložku dokonca stíhaný. Dá sa v ňom však vidieť aj pokorného a duchovne založeného človeka s nadhľadom, žijúceho podľa karmických princípov - v presvedčení, že každý je strojcom vlastnej spokojnosti a že hranica akéhokoľvek konania je presne tam, kde by mohlo uškodiť niekomu inému, držiteľa Diamantovej Janského plakety za viac než 80 bezplatných darovaní krvi, komunikujúceho na vysokej úrovni - keď aj bez servítky pred ústami, šikovného "textára" - blogera, copywritera a tak trocha snáď aj spisovateľa… Voľba uhla pohľadu, tak ako podľa jeho osobného presvedčenia všetkého v živote, je len a len na tebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *