Za tento blog ma mnohí v duchu (možno aj nahlas alebo aspoň niekde nejakým anonymným komentárom a pod.) odsúdia a znesú pod čiernu zem. Opíšem v ňom môj postoj v zmysle „sex ako zábava“, ktorý pomerne spoľahlivo popudí dosť veľkú časť čitateľov. A som si vedomý toho, že oprávnene. On totiž svojím spôsobom troška štve aj mňa samého. (Aktualizované 02. 06. 2023)
Najprv vysvetlím skutočnosť, že som si vedomý toho, že je to chyba. Že môj prístup k sexu vyjadrený
frázou „sex ako zábava“ zrejme * nie je v poriadku
a mal by som ho zmeniť. Ak je to skutočne tak (pretože stále existuje možnosť, že nie je), dúfam a verím v to, že raz budem mať dostatok vôle, sily a hlavne záujmu tento môj postoj zmeniť. Zatiaľ si však za ním stojím. A píšem o ňom otvorene a verejne aj preto, lebo rád šokujem. Moja kamarátka Petronela má trefnú teóriu na to, prečo to robím. O tom úplne na záver.
* Preto „zrejme“, lebo zasa úplne istý si tým ako nejakou univerzálnou pravdou môže byť len málokto. Sotva niekto z čitateľov tohto môjho textu. A už vôbec.
Uvedomujem si, že pri sexe dochádza k prúdeniu a výmene energií. Že sex by zrejme mal byť vnímaný podstatne duchovnejšie než tomu v dnešnom civilizovanom svete je atď. Až si raz dám tú námahu naštudovať si k tomu podstatne viac, bude sa mi môj postoj možno meniť jednoduchšie a tento blog zmizne. Zatiaľ tu ale je a môj
prístup k životu pod „mottom“ sex ako zábava platí.
A pod „sexom“ myslím širší rámec fyzickej, erotickej aj priamo sexuálnej aktivity, nie iba samotnú kopuláciu a teda prienik penisu do úst, pošvy či análu. Sex sa v mojich očiach v dnešnej dobe začína už online komunikáciou, o priamom sextingu ani nepíšuc. Verím, že to nikomu nemusím zvlášť objasňovať.
Určite nikomu, kto má dostatok sebareflexie a je ochotný/schopný uznať, že keď chlap napíše virtuálnej kamarátke Aničke z vedľajšej obce, ktorá super vyzerá na fotkách na fb (viac zatiaľ nevidel), na ktorých sa navyše podozrivo rada pretŕča len v plavkách a s „duck face“, o tom ako ho zanedbáva manželka a ako spolu spali naposledy pred pol rokom – že tým dáva celému svetu jasne najavo svoj záujem a snahu dostať sa Aničke pod nohavičky. A nie že hľadá (amatérsku) psychoterapeutku, ako sa o tom snaží (hlavne) sám seba presvedčiť. Takže JE to začiatok sexu.
Apropo, rovnako to vnímam aj v rámci partnerskej vernosti. Že totiž vyššie opísaný scenár je technicky vzaté reálnym začiatkom nevery. Aj (eventuálne) mojej, samozrejme, ak by som niečo podobné niekedy robil.
Hypotetická situácia: cestujem s troma kamarátkami
(ktoré ma vnímajú viac ako takého gej kamaráta než ako chlapa v zmysle potenciálneho sexuálneho záujmu z ich strany) na lyžovačku. So všetkými troma sme skutočne len a len dobrí a dôverní kamaráti, nikdy medzi nami nič nebolo. Všetky sú milé, zlaté, najúžasnejšie baby v strednej Európe. Aj krásne a atraktívne sú všetky tri. Vyslovene fyzickú príťažlivosť a tzv. chémiu (hormóny, feromóny či čo to vlastne je) však cítim len voči Diane. Tá má okrem peknej tváre aj úžasné nohy a zadok – a to ja ale že pekelne môžem.
Sme veselá kôpka, dobre sa bavíme od momentu nastúpenia do (jedného) auta. Prídeme na hotel, lyžovať už dnes nejdeme. Namiesto toho si sadneme do kaviarne v lobby.
Prvá verzia priebehu udalostí – bežná:
„Tak čo, Diana, dáme si dobrú makovú štrúdľu, kým baby pijú tie svoje kapučínka?“
„Jasné! Dobrá štrúdľa nikdy nie je zlá…! Veď zajtra na svahu tie kalórie odbúrame.“
Oboznámime teda s naším plánom zvyšok partie a presúvame sa do vedľajšej reštaurácie. Pretože v kaviarni dezerty nepodávajú.
Druhá verzia – moja:
„Počuj, Diana… Si kamoška a nemal by som ti to hovoriť. Ale TAK by som ťa vylízal… Tie tvoje vyrysované nohy sa musia končiť neskutočne sladkou pičkou.“ Smejem sa.
Aj Dianu to výrazne pobaví a ešte výraznejšie šokuje, samozrejme. Avšak ako sa ukáže, natrafil som v nej na spriaznenú dušu, pretože odpovedá:
„Fakt máš na to gule? Ideme na 15 minút na izbu?“
Babám povieme, nech sa na nič nepýtajú a dajú nám 15 minút, že sa vrátime a vysvetlíme. A utekáme po schodoch na druhé podlažie, lebo sa nám nechce čakať na výťah. Navyše máme obavy, že ak sa na to nevrhneme bezhlavo a hlavne okamžite, spomenie si niekto z nás na (úplne zbytočné) zábrany a cukne.
Inými slovami, stručne, jasno a zrozumiteľne:
sex ako zábava znamená pre mňa to, že ho vnímam
ako rovnakú formu zábavy či pôžitku akými sú napr. pitie dobrého espressa, vychutnanie si šťavnatého dezertu, prechádzka po slnkom zaliatom parku a podobné príjemné a dušu hrejúce zážitky. Nevnímam a nechcem hľadať žiaden rozdiel.
Nie som však (úplné) hovädo a je samozrejmosťou, že príbeh podobný tomu vyššie opísanému sa môže a smie v mojom živote udiať jedine, ak som práve single. Ja nielenže viem a chcem byť – ja BUDEM mojej (budúcej) partnerke verný a oddaný. Je to pre mňa samozrejmosťou. A bude ma to baviť rovnako, ako ma to bavilo vždy doteraz. Ale kým žiadnu partnerku – a adekvátne vážny vzťah – nemám, chcem sa baviť a zažívať príjemné veci. Prežívať pozitívne pocity.
A lízanie pičky, ktorá mi chutí, je pre mňa pozitívnym pocitom. Vnímam a pamätám si to ako príjemný zážitok. A také spomienky rád zbieram, v tom vidím zmysel. O tom má byť motto „sex ako zábava“.
Moje fungovanie a pobyt na tomto svete sa riadi karmickými princípmi. Okrem iného teda vedome a cielene konám tak, aby som nikomu žiadnym spôsobom neublížil. Môj postoj „sex ako zábava“ nie je s týmto princípom v žiadnom rozpore, naopak. Je to len o tom, nájsť ten správny náprotivok.
Nešukám, čo mi príde do cesty, ako sa hovorí
Po prvé, neviem baliť baby a ani sa mi to nechce učiť. Takže to prosto technicky nie je možné. Som príliš otvorený, priamy a čestný, iným byť nechcem. A to na ženy nefunguje. Plus nie som pre ženy ničím zvlášť atraktívny, skôr naopak. Najmä z hľadiska mojej činnosti – a to nie je žiadna sebaľútosť, iba konštatujem fakt. Mám vďaka tomu dôverné kamarátky, ktoré môžu bez obáv odkrývať predo mnou svoje najhlbšie a najintímnejšie tajomstvá. Ale iba zriedkavo mávam milenku, s ktorou by sa sex ako zábava stal realizovateľným.
Po druhé (i keď to zrejme v nikoho očiach nezmierni brutalitu môjho postoja „sex ako zábava“),
sexuálne ladený zážitok je jedna vec
a vyslovene strkať penis do niekoho na nejakom sexpriváte v Bratislave je niečo úplne iné. Som dlhoročným darcom krvi a viem si uvedomiť, čo je z tohto hľadiska okej a čo už nie – alebo za akých podmienok a okolností to v poriadku byť môže či bude. A nepíšem o použití kondómu, lebo ten na moju smolu používať neviem.
Takže asi toľko k môjmu vnímaniu vychutnávania si príjemných vnemov a zážitkov v živote, akými pre mňa sú čítanie, sledovanie seriálov, konzumácia zmrzliny… Alebo orálny sex (možno paradoxne, no výrazne viac tá aktívna časť). Takýto prosto som.
A nie, nechodím po svete a neohrozujem mladé panny neželaným tehotenstvom. Nakoľko postrádam otcovský pud, nechal som si niekedy okolo tridsiatky urobiť vazektómiu.
Vďakabohu, môj
postoj „sex ako zábava“ je aj v tejto republike legálny.
Zatiaľ. Preto ho môžem publikovať. Uvedomujem si, že podobnými úprimnými a otvorenými vyjadreniami sám sebe tak trocha podkopávam nohy. Pretože ak si moje blogy prečíta žena, ktorú ako chlap zaujímam, môže sa zľaknúť. Pozerám sa na to však skôr z opačnej strany. Toto som naozaj ja, toto je úprimný a jasný opis môjho názoru. Ak mám s niekým byť – kamarát, partner, manžel – musí ma predsa brať a akceptovať presne takého, aký som. Ergo moje blogy sú v tomto zmysle takým filtrom na ľudí v mojom živote. A ani zďaleka nie iba na (potenciálne) partnerky.
Raz už som urobil chybu, za ktorú následne niekto trpel (viac ako ja). Verím, že som sa poučil a nebudem ju opakovať. Chybou bolo ísť do vzťahu, kde bolo zjavné, že partnerka ma nechce takého, aký som, ale takého,
akým by som možno mohol a podľa nej aj mal byť.
Ak budem ochotný všeličo na mne zmeniť. Vo vlastnej nezrelosti a krátkozrakosti som s tým súhlasil. Išiel som do vzťahu, kde som bol očakávaný iný, než aký naozaj som.
Urobil som pre ten vzťah pomerne dosť, všeličo som začal robiť inak alebo robiť prestal. Partnerka sa do toho vzťahu „zažrala“ podstatne viac ako ja a podstatne viac potom trpela jeho nevyhnutným krachom. Keďže ja v záujme mojej životnej pohody a spokojnosti som sa otriasol dosť rýchlo.
Uvedomujem si aj istú schizofréniu mojej osobnosti, ktorá za tým väzí. (Chcel som napísať „skrýva sa“, ale veruže sa neskrýva. Skôr naopak – kurevsky ostro vystrkuje rožky.) Pretože napriek postoju „sex ako zábava“ som v hlbokej podstate veľmi romantická dušička. Vážne. A napriek všetkému vyššie opísanému – a ako už som aj zmienil: oddanosť a vernosť jednej partnerke vo vážnom vzťahu s perspektívou je v mojich očiach jedným zo základných stavebných kameňov takého vzťahu. Akurát že tá (moja) potenciálna partnerka musí byť schopná brať ma takého, aký som.
A síce: nijako prevratne fyzicky atraktívneho. Bez auta a aktuálne aj bez vlastnej strechy nad hlavou (napriek vlastníctvu niekoľkých nehnuteľností). S činnosťou priamo súvisiacou s holými babami – keď to napíšem takto primitívne, no v podstate výstižne. S prácou spoločníka, avšak nie gigola (tiež však možno len preto, lebo gigola robiť neviem, nie som na to stavaný). A drzého natoľko, že to všetko o sebe takto zverejňujem.
To všetko dokopy vyžaduje zrejme od ženy obrovské gule na to, aby o mňa vôbec prejavila záujem. Gule alebo zúfalstvo, ktovie. 🙂
Na záver ešte zmienený názor mojej kamarátky Petronely na to, prečo vlastne
mám potrebu takéto blogy písať a zverejňovať.
Okrem toho, že rád provokujem a upozorňujem na seba, * vyjadrujem tým vraj moju potrebu či túžbu po tom, aby ma ľudia akceptovali takého, aký naozaj som. Lebo veď mám aj svetlú stránku. Jednu. (To mal byť fór. Mám dve.)
* Aj s vedomím toho, že nie vždy je to pre mňa produktívne. Napr. developer Corwin a.s. mi preto úplne otvorene odmietol predať byt.
Niečo na tom je. Je mi totiž vopred jasné, že aj tá jedna z tridsiatich báb, s ktorými som sa „matchol“ na tindri a ktorá mi odpísala aj po tom, čo si o mne prečítala, sa po tomto blogu zrejme zľakne a stiahne – keď aj možno chcela byť len kamarátkou. Viem to a predsa jej to bez akéhokoľvek skrášľujúceho obalu šplechnem do tváre. Lebo chcem, aby na prechádzku s kávou v ruke išla so mnou napriek tomu. Vedľajšia hrdinka tohto článku, Petronela to – v trocha prenesenom zmysle a až na druhý pokus – urobila. A nemám pocit, že by to ľutovala. I keď môžem sa aj mýliť.
