V súvislosti s kupliarstvom ako podnikaním, do ktorého som sa svojho času pustil, ale aj v súvislosti s ľuďmi, ktorí sa okolo mňa v istom štádiu môjho života pohybovali, som bol viackrát dotazovaný, či nosím zbraň. Zvolil som a stále volím pacifizmus.
V období, keď ešte existovala slovenská koruna, mi bola priamo
ponúknutá možnosť získať zbrojný pas.
Toho typu, ktorý oprávňuje jeho držiteľa na permanentné nosenie zbrane. A to za 5000,- Sk (cca € 170). Bez akýchkoľvek formalít, stačilo vyplniť potrebné papiere a zaplatiť sprostredkovateľovi. Pričom uvedená suma bola dokonca už vrátane provízie preňho. Tak jednoduché to mohlo byť. Odmietol som to striktne vtedy, odmietam niečo podobné dnes a nemám v úmysle ani výhľadovo na tomto mojom postoji čokoľvek meniť. Niežeby som na to nemal – prevádzkoval som dva sexpriváty a držba zbrane sa v tých časoch a v tej brandži brala ako samozrejmosť.
Problémom však bol môj („nešťastný“) pacifizmus
Držba strelnej zbrane vyjadruje podľa môjho presvedčenia postoj, že človek je pripravený zabiť alebo v lepšom prípade aspoň vážne fyzicky zraniť nejakú ľudskú bytosť. Bez ohľadu na okolnosti: tento postoj je absolútne nezlučiteľný s mojou vierou.
Jej základom je totiž karma a reinkarnácia. Verím, že všetky dobré aj zlé skutky sa nám v nejakej forme skôr či neskôr vrátia. Že ako človek činí, tak je a/alebo bude činené jemu.
Jedným z mojich najzákladnejších životných postojov, jedným zo základných pilierov mojej viery je zásada vedome a zámerne nikomu neublížiť.
Ak by na mňa či na nejakého mne blízkeho človeka teda niekedy niekto vytiahol zbraň, ublížil a uškodil by tým hlavne sám sebe. Mne by pragmaticky vzaté do blízkej alebo vzdialenej budúcnosti pomohol. Svoju karmu by poškodil, moju by vylepšil. Toto je pacifizmus mojimi očami.
Z tohto dôvodu ja zbraň nikdy držať nebudem
Strelná zbraň nemá absolútne žiadny iný zmysel než zastrašovať, ublížiť alebo zabiť. A ktorékoľvek z týchto konaní ja jednoducho principiálne odmietam. Z presvedčenia a na podklade mojej viery.
Pre ujasnenie dodám, že moja viera sa nestotožňuje so žiadnym konkrétnym mne známym náboženstvom, preto sa v princípe od všetkých dištancujem. Nikdy som sa k žiadnemu nehlásil, dokonca zhodou okolností (i keď nie vlastným rozhodnutím) nie som ani pokrstený.
A čo má pacifizmus spoločné s motorkami a s IQ?
Aby som vysvetlil zmysel nadpisu tohto blogu. Evidujem to v živote okolo mňa. Česť výnimkám ako pri všetkom, ale fakt je, že keď chlap sadne na (vlastnú) motorku, automaticky sa mu zníži hodnota IQ o takých 10 až 20 bodov. A začne sa podľa toho správať. Zrazu si neuvedomuje, čo všetko sa môže stať, keď sa po ulici v meste prevezie stokilometrovou rýchlosťou. Ako sa v zlomku sekundy môže život zmeniť nielen jemu, ale – a to hlavne – niekomu inému, kto bude prechádzať cez cestu či robiť niečo podobne naivné.
So zbraňou je to svojím spôsobom podobné. S pocitom jej 100 %-nej ochrany sa z bežného chlapa stáva najsilnejší alfa-samec v širokom okolí, pre ktorého zrazu neplatia pravidlá. Opakujem: česť výnimkám, samozrejme. Tie však v oboch prípadoch iba potvrdzujú pravidlo. (I keď priznám sa, že tomuto vyjadreniu som nikdy celkom nerozumel – ale nechám to na pokoji. Aspoň nateraz.)
